Dedičské konanie: Zvládnite dedenie krok za krokom

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Zákon o dedičstve na Slovensku neexistuje, preto dedičské konanie, jeho priebeh či to, kto môže byť dedičom, upravuje: 

• Občiansky zákonník,
• Civilný mimosporový poriadok,
• vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách notárov,
• zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
• zákon o dani z príjmov.

Kto dedí majetok na Slovensku?

Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona. 

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny 

Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Platí, že nasledujúca skupina dedí až vtedy, ak sa v tej predchádzajúcej nenachádza oprávnený dedič. 

Skupiny sú zostavené tak, aby prednostné dedičské právo mali dedičia v priamom (vertikálnom) rade – starí rodičia, rodičia a deti. Súrodenci, netere a synovci sú dedičmi v druhom rade. 

Dedenie v priamom rade má oproti dedeniu v druhom rade výhodu v podobe daňových úľav. Zákon o dani z príjmov hovorí, že ak dedič v prvom rade alebo niektorý z manželov predá nehnuteľnosť, ktorú zdedil, neplatí z nej daň z príjmu. Podmienkou však je, že uplynulo aspoň 5 rokov, odkedy poručiteľ (zomrelý) nehnuteľnosť nadobudol, alebo ju nechal vyradiť z obchodného majetku.

1. skupina – deti a manžel/ka

Do 1. dedičskej skupiny patrí manželský partner poručiteľa, ak boli manželmi v čase smrti poručiteľa. V prípade, že sa manželia rozvádzali, ale rozhodnutie o rozvode v čase úmrtia ešte nenadobudlo právoplatnosť, žijúci manžel dediť bude. 

Manžel či manželka dedí rovnakým dielom ako deti zomrelého. Zákon nerozlišuje, či ide o deti manželské, nemanželské, osvojené i ešte nenarodené (ak sa dieťa narodí živé). Všetky majú rovnaké právo dediť. Ak nededí niektoré z detí, dedia jeho potomkovia, a to rovnakým dielom.

Tip: Prečo si poistiť hypotéku?

Splácanie hypotekárneho úveru je záväzok na veľa rokov. Poistite si váš úver a zbavte sa zbytočných starostí spôsobených nepredvídanou životnou situáciou.

Zistiť viac

V prípade, že zomrelý nebol v manželskom zväzku, dedia rovnakým dielom jeho deti. Naopak to však nefunguje. Ak zomrelý deti nemal, ale bol ženatý či vydatá, nepripadne celý majetok druhému z manželov. Vtedy prichádza na rad 2. dedičská skupina. Táto situácia nastáva aj v prípade, že poručiteľ nemal potomkov, ale mal len druha alebo družku. 

2. skupina – manžel/ka, poručiteľovi rodičia, spolužijúce osoby 

Ak nemal zomrelý deti, v 2. skupine prichádzajú potenciálne na rad manželský partner, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Spolužijúca osoba býva hlavne druh či družka. V 2. skupine dedia dedičia rovným dielom, akurát manželský partner musí dostať aspoň polovicu. Ak iní dedičia v skupine nie sú, dostáva žijúci manžel všetko. 

3. skupina – súrodenci a spolužijúce osoby

V prípade, že zomrelý nemal manžela či manželku a nie sú ani rodičia, ktorí by dedili, prichádza na rad 3. skupina. Aj v 3. skupine dedia osoby rovnakým dielom. Spolužijúce osoby musia s poručiteľom žiť (najmenej rok pred smrťou) v spoločnej domácnosti. Rovnaké práva pri dedení má súrodenec vlastný, osvojený i taký, ktorý má so zomrelým len jedného spoločného rodiča. Podiel súrodenca, ktorý nededí, prechádza na jeho deti. 

4. skupina – prarodičia 

Dedičia zo 4. skupiny dedia rovnakým dielom. V prípade, že nededia, ich podiel dostanú ich deti, teda strýkovia a tety zomrelého. 

Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak sa ani v nej dedičia nenájdu, pripadne majetok štátu. Notári síce po dedičoch pátrajú, lustrovaním v rôznych registroch, no môže sa stať, že žiadneho neobjavia. Je to napríklad v prípade, že zomrelý mal dieťa, o ktorom netušil. 

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektovala právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnula osoby, ktoré z neho vynechať nemožno. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak detí niet. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný. Vtedy sa pristupuje k dedeniu podľa zákona. 

Aj v prípade platného závetu môžu nastať rôzne situácie, keď (okrem) dedenia zo závetu dôjde i k dedeniu zo zákona. Deje sa to napríklad vtedy, keď:

• právoplatný dedič medzičasom zomrel, alebo dedičstvo odmietol, 
• poručiteľ závetom rozdelil len časť svojho majetku,
• zo závetu nie je jasné, kto dedí. Poručiteľ napríklad odkázal majetok svojmu bratovi a najobľúbenejšiemu učiteľovi zo strednej. Brata je možné jednoznačne identifikovať, učiteľa bez mena nie. 

Dedičské právo a vydedenie

Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia – potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa nerozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté, manželské, mimomanželské, osvojené alebo nenarodené. Všetky majú nárok na toľko, koľko zo zákona predstavuje ich neopomenuteľný dedičský podiel.

Právoplatných dedičov nie je možné vydediť závetom. Tiež k tomu musíte mať pádny dôvod. Vydedenie detí či dieťaťa je podľa zákona možné, ak: 

• potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, 
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 rok,
• trvale vedie neusporiadaný život.

Keďže dedičské právo je pre laika celkom komplikované, radíme vám, aby ste sa v otázkach závetu a vydedenia dcéry či syna poradili so skúseným odborníkom. 

Ako prebieha dedičské konanie? 

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie. Dedičské konanie pozostáva z 3 fáz: 

1. príprava prejednania dedičstva,

2. prejednanie dedičstva,

3. skončenie konania o dedičstve.

Príprava prejednania dedičstva

Predtým ako sa vôbec dedičstvo začne rozdeľovať, musíme vedieť, čo do neho patrí a kto dedí. Je úlohou notára vykonať všetky potrebné úkony na zistenie dedičov. Zisťuje, či poručiteľ zanechal listinu o vydedení alebo závet. V prípade závetu ďalej skúma jeho stav, teda či je právoplatný, a obsah. 

Počas prípravy prejednania dedičstva tiež zisťuje, aký majetok, prípadne dlhy, poručiteľ zanechal a vytvorí ich súpis. Notár v tomto kroku získava podklady od rôznych inštitúcií ako banky, obchodný register či katastrálny úrad. Vyhodnotí a spíše všetky pasíva a aktíva, ktoré zomrelý zanechal, a budú súčasťou dedičského konania. Pri zisťovaní dedičov a majetku sa notár obracia aj na osobu, ktorá sa postarala o pohreb. 

V prípravnej fáze sa musí zároveň zabezpečiť, aby majetkom nikto neoprávnene nedisponoval, alebo ho neznehodnotil. Napríklad sa zmrazia účty, nie je možné majetok prevádzať. Ak ide o majetok, ktorý by sa znehodnocoval alebo generoval náklady (napríklad firma), ustanoví sa správca dedičstva. 

Dedičské konanie sa môže skončiť už v prípravnej fáze. Stáva sa to v prípade, že zomrelý nezanechal žiadny majetok alebo iba taký, ktorý má veľmi malú hodnotu. Ak jeho hodnota nedosahuje ani výšku nákladov na pohreb, „priklepne“ ho súd tomu, kto pohreb vybavoval. V prípade, že osoba odmietne, majetok sa prejedná ako dedičstvo. 

Odmietnutie dedičstva a jeho následky

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Lehotu vám môžu aj predĺžiť, ale len v prípade, že o to požiadate ešte pred jej uplynutím zo závažných dôvodov. 

Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať byt a odmietnuť dlhy. Ak dedičstvo odmietnete, vzniká naň nárok vašim deťom. 

Ako odmietnuť dedičstvo? 

Podľa zákona môžete dedičstvo odmietnuť: 

• ústne do zápisnice na súde, 
• písomným vyhlásením zaslaným súdu.

S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať. Tento krok nezvrátite ani neskôr, ani v prípade, že by sa objavil nový majetok zomrelého. 

Skončenie konania o dedičstve

V tejto fáze sa dedičské konanie končí. Súd vydá uznesenie o dedičstve, v ktorom je spísaný majetok poručiteľa a prípadná dedičská dohoda. Uznesením o dedičstve súd:

• potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
• potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
• schváli dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva (veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka),
• schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie (rozhodne o tom, ktorý z dedičov čo nadobudol),
• neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie.

Dedičské osvedčenie nie je platné okamžite, ale až po 15-dňovej lehote. Počas nej sa dedičia môžu odvolať, respektíve podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní. Ak sa však odvolania vzdajú priamo na pojednávaní, bude uznesenie o dedičstve platné okamžite. 

Pri skončení konania o dedičstve dochádza aj k vyrovnaniu dlhov, v prípade, že boli zaradené do prejednania dedičstva. Dediči môžu s veriteľmi uzavrieť dohodu, že prenechajú dedičstvo na zaplatenie dlhov. Aj to však musí súd schváliť a zaradiť do uznesenia.

Ako dlho trvá dedičské konanie? 

Civilný mimosporový poriadok žiadne lehoty na ukončenie dedičského konania neurčuje. Avšak súd určí lehotu, v akej by sa konanie malo skončiť. Určuje ju už v momente, keď poverí notára riešením dedičstva. Bežnou praxou je lehota 6 mesiacov, záleží to od rôznych okolností. 

Aké sú za dedičské konanie poplatky?

S dedičským konaním sa spája aj niekoľko poplatkov. Základnými sú poplatok pre notára a súdny poplatok za prejednanie dedičstva. Oba závisia od hodnoty dedičstva v čase smrti poručiteľa.   

Odmena notára ako súdneho komisára

K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár odmenu primerane, najviac však o 50 %, zvýšiť.  

Poplatok platí každý z dedičov. To znamená, že ak ich je viac, každý ho zaplatí zo svojho podielu dedeného majetku.

Súdny poplatok za prejednanie dedičstva

Súdny poplatok sa platí len raz, teda stačí, keď ho za celé konanie uhradí jeden z dedičov. 

Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať. Platiť budete napríklad za znalecký posudok, ak by ste si chceli dať ohodnotiť nehnuteľnosť. 

Obnova dedičského konania

K obnove dedičského konania dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná v prípade, že sa objavil dlh. 

Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Je nutné ju podať na súde, ktorý predtým konanie o dedičstve ukončil. 

Žiadosť o obnovu dedičského konania musí obsahovať najmä:

• identifikačné údaje navrhovateľa – meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu,
• špecifikáciu predmetu novoobjaveného dedičstva, 
• dôkaz, že novoobjavené dedičstvo zomrelý skutočne vlastnil (kúpna zmluva, list vlastníctva), 
• špecifikáciu dedičského konania – súd a notársky komisár, pred ktorým bolo vedené, spisovná značka konania.

Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva (respektíve obnovu dedičského konania) – vzor 

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 6,50 eura, najviac 165,50 eur.