Bezpečnosť detí na internete krok za krokom

Technológie skrývajú aj riziká

Odborníci, ktorí sa venujú problematike detí a internetu, však upozorňujú, že internet a technológie nemajú len benefity, ale aj riziká. Nie je to len ohrozená bezpečnosť detí na internete, ale tiež závislosť, poruchy pozornosti či nepriama hrozba spojená s častým sedením pri počítači – obezita.

Internet a mobilné technológie nie je možné úplne zakázať. Nízka úroveň digitálnej gramotnosti alebo neschopnosť používať mobil môže byť dôvodom na vylúčenie z rovesníckych skupín, a tiež veľkou nevýhodou v škole a v neskoršej kariére. Akékoľvek nové technológie, ako prirodzený nástroj, patria do rúk novej generácie. „Tieto zručnosti by sa mali budovať, ale nie prehnane. Dieťa by sa malo hýbať a stretávať sa s rovesníkmi. Nielen byť odťažité a pozerať do mobilu,“ vysvetľuje Marek Zeman, expert na kybernetickú bezpečnosť v Tatra banke.

Kedy zoznámiť dieťa s technológiami

Dnes vidíme smartfón či tablet v rukách čoraz mladších detí, veľakrát už batoliat. Pre takéto malé deti to je nevhodné a táto situácia by mala nastať výnimočne. Do troch rokov by deti mali vyrastať bez displejov. V tomto veku je mobil pomocníkom pre rodičov, ak si potrebujú na chvíľu oddýchnuť. Pre deti je len hrkálkou, hračkou. Spomedzi mnohých hračiek často siahajú po svojej obľúbenej, a tou by nemal byť mobil alebo tablet. Majú oveľa lepšie možnosti. V tomto veku ešte o týchto zariadeniach nevedia, a ak im ich nedáte, nebudú si ich žiadať.

Vek, v ktorom dieťa začne javiť záujem o displeje, je individuálny. Ak hovoríme o hraní, môžu to byť už deti v materskej škôlke. Technológie by však mali používať vždy pod dohľadom rodiča a len niekoľko minút, nie hodín.

Aj v predškolskom veku zatiaľ len ťažko hovoriť o deťoch a internete. Dieťa by ešte nemalo mať vlastné zariadenie. V prípade, že prejaví záujem o technológie, je vhodné ho s nimi postupne zoznamovať a vysvetliť mu pravidlá ich používania. Rodič je v tomto momente sprievodcom dieťaťa novým svetom, ktorý mu nemá zakazovať, ale ukazovať. Mal by sa zaujímať o to, čo dieťa so zariadením robí, a dohliadať naňho. 

Kedy kúpiť dieťaťu vlastný mobil

Aj táto otázka je subjektívna. Je to individuálne a závisí to od konkrétnej situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Ak napríklad už v prvom ročníku samo dochádza do školy, potrebuje mobil, aby vedelo rodičov kontaktovať v prípade núdze. Nepotrebuje ale smartfón pripojený na internet, ešte ho nedokáže dostatočne využiť, skôr by bol preň rizikom. Stačí mu tlačidlový telefón, s ktorým sa naučí pracovať a starať sa oň.

Čo sa týka smartfónov, mnoho odborníkov by ich rado videlo v rukách detí až na druhom stupni základnej školy. Aj medzi rodičmi je stále veľa tých, ktorí majú zásadu, že ich dieťa mobil či tablet len tak ľahko nedostane. To im vydrží dovtedy, kým dieťa toto zariadenie nepotrebuje do školy, napríklad na vypĺňanie testov či interaktívne vzdelávanie. Táto situácia je dnes už pomerne bežná v druhom či treťom ročníku.

Pre rodičov, ktorí dovtedy dieťa s technológiami nezoznamovali, ani mu žiadne nedali, je to šok. Musia rýchlo nájsť vyhovujúci mobil a navyše k nemu odovzdať vedomosti. Dieťa nie je pripravené a je zraniteľné. Práve nepripravenosť a nevedomosť o rizikách najviac ohrozuje bezpečnosť detí na internete.

Preto viac než vek je dôležitejšie to, aby dieťa do sveta technológií nevstupovalo šokom, ale postupne a prístupom adekvátnym jeho veku a schopnostiam.

Ako odovzdať prvý smartfón?

Deti ešte nepoznajú všetky nástrahy ani výhody smartfónu, preto im rodičia potrebujú vštepiť niekoľko dôležitých zásad, bez ktorých nemôžu zariadenie používať samostatne. Minimálne začiatok musí byť kontrolovaný.

Marek Zeman odporúča oboznámiť deti so zásadami formou zmluvy o odovzdaní mobilu. V nej by malo byť jednoducho a zrozumiteľne napísané, čo dieťa môže a nemôže robiť. Mladšie deti totiž veľmi dobre reagujú na písaný text. Nie je nutné to preháňať, stačí zahrnúť zopár najzákladnejších vecí s cieľom, aby bola bezpečnosť detí na internete zaistená a aby deti nemali zariadenie v ruke stále. 

Napríklad:

• mobil budeš používať hlavne na komunikáciu s rodičmi a ako učebnú pomôcku,
• mobil bude od 20:00 do 6:30 v obývačke,
• nebudeš nikomu prezrádzať osobné informácie, hovoriť o tom, ako a kde bývame, či rozprávať, kedy odchádzame na dovolenku.

Zmluva nebude platná večne, časom sa hranice posunú a aj potreba rodiča kontrolovať svoje dieťa sa postupne zmierni. No na dodržiavanie treba aspoň prvé mesiace prísne dbať. Tak ostanú niektoré zásady dieťaťu v hlave. Uvedomí si, že keď má nejaký nástroj, má aj zodpovednosť. Musí dodržiavať pravidlá, ktoré asi budú dôležité, keď kvôli nim podpísalo zmluvu. Postupne sa bude o informačnej bezpečnosti viac vzdelávať a pohybovať sa bezpečne na internete.

Marek Zeman tiež odporúča nekupovať na začiatku dátové balíky. Nie sú úplne ideálne, hlavne keď majú deti takmer všade k dispozícii wifi. A na telefonovanie nie je dátový balík potrebný.

Ako na kontrolu počítača a mobilu detí

V záujme bezpečnosti detí na internete je dôležité, aby rodič vedel a dokázal ovplyvniť, čo dieťa so zariadením robí. Marek Zeman a ani iní odborníci nie sú zástancami totálnej kontroly, keď rodič sleduje každý krok a deti nemajú žiadne súkromie ani slobodu. Vtedy nebudú samostatné, nič sa o bezpečnosti nenaučia a zároveň si začnú hľadať cestičky, ako sa vymaniť.

Rodič by mal skôr staviť na voľnejší prístup, byť sprievodcom. Vďaka tomu deti postupne k správnym návykom prídu, vybudujú si ich.

Najjednoduchšou formou kontroly, a takisto aj najefektívnejšou, sú programy či aplikácie na rodičovskú kontrolu mobilu a počítača. Týchto nástrojov je na trhu veľa. Ponúkajú ich operátori, spoločnosti, ktoré prevádzkujú siete vyhľadávačov, aj výrobcovia mobilov. Stačí si vybrať podľa svojich preferencií. Aplikácie vám umožnia mať neustály prehľad o aktivitách detí a pritom im ponechávajú dostatočnú voľnosť.

Čo všetko dokážu programy na kontrolu počítača a mobilu detí

Nástroje na kontrolu mobilu a počítača detí majú širokú paletu funkcií, vďaka ktorým aj technicky menej zdatní rodičia zaistia bezpečnosť detí na internete.

K najpoužívanejším funkciám patrí možnosť obmedziť čas, ktorý dieťa trávi na zariadení. V prípade malých detí by to malo byť maximálne 10 až 30 minút, mladším školákom stačí hodina denne, pri tých starších odporúčame nastaviť denný limit nie vyšší ako 2 hodiny. Limit sa dá v prípade, že dieťa zariadenie potrebuje v škole, predĺžiť.

Program umožňuje blokovať webové stránky aj kategórie stránok, ktoré by mohli obsahovať nebezpečný alebo nevhodný obsah. Zastavenie aplikáciou deti navádza, aby sa zaujímali o to, prečo sa na stránku nedostali, porozprávali sa o tom s rodičmi, prípadne ich požiadali o prístup k stránke.

Program na kontrolu mobilu je tiež strážcom aplikácií, s ktorým môžete určiť časový limit a rozpočet pre aplikácie i to, aké aplikácie si vzhľadom na svoj vek deti môžu nainštalovať. Využíva tzv. Pegi systém s rôznou úrovňou kontroly. Kontroluje, či aplikácie, ktoré deti spúšťajú, sú vhodné pre nastavený vek.

Napríklad, ak si chce dieťa nainštalovať ďalšiu hru o káčerovi Donaldovi, systém mu ju povolí. Ale ak si chce inštalovať lotériu, rodič to musí schváliť. Takto sa dieťa aj samo učí, ktoré aplikácie sú dobré a vhodné. Takýto systém umožňuje rodičom kontrolovať nielen nebezpečné, ale aj platené aplikácie.

Programy takisto dávajú možnosť vidieť, čo deti na internete robia, aké stránky navštevujú. Dokonca môže rodič zistiť polohu detí.

Kontrola sociálnych sietí

Hoci je vek používateľov väčšinou obmedzený samotnou sociálnou sieťou, často sa registrujú aj mladšie deti. Ak sa tak stane, malo by to byť s plným prístupom rodiča. Mal by vidieť, čo deti pridávajú, a vedieť zasahovať do stránky.

Najväčším problémom je, že deti píšu o sebe všetko a fotia svoje okolie, teda rodinu a domov, čo je lákadlom pre zlodejov. Rovnako aj seba a niekedy aj nahotu, ktorá, spolu s príliš veľkou otvorenosťou, priťahuje predátorov. V prípade, že sa objaví nahota, je dôležité mať kontá pod kontrolou a vedieť to skoro zastaviť.

Ak sa rodič občas pozrie, deti si budú vedomé kontroly a dajú si väčší pozor, čo pridajú. Marek Zeman v tomto odporúča zásadu profesora Kotuliaka z Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ten hovorí, že by nikto nemal dávať na sociálne siete to, čo by neukázal otcovi.

Deti stále môžu mať aj druhý profil na sociálnych sieťach, ale utajiť ho nie je jednoduché. Okruh známych im ostáva rovnaký, a ak má rodič medzi priateľmi aj kamarátov svojich detí, vidí všetky ich aktivity a sekundárny profil odhalí jednoduchšie. 

Deti a internet: Najčastejšie hrozby

Kyberšikana

Kyberšikana je jedným z druhov šikanovania. Pri šikanovaní páchateľ fyzicky či psychicky ubližuje, ohrozuje, zastrašuje, snaží sa získať prevahu. Pri kyberšikane používa na svoje útoky moderné technológie a virtuálny priestor, kde ho chráni anonymita. Môže ísť napríklad o:

• urážky či nadávky v správach na e-mail, čet či sociálne siete, v komentároch pod fotkami,

• zverejňovanie zosmiešňujúcich či kompromitujúcich, niekedy aj fotomontážou upravených fotiek,

• rozširovanie klebiet o obeti,

• vytvorenie skupín či profilov proti obeti,

• krádež identity alebo profilu na sociálnej sieti.

Na rozdiel od reálnej šikany, pri tej kybernetickej nemá šikanovaný pokoj ani vo svojej izbe. Hoci sa kyberšikana viaže k virtuálnemu priestoru, agresorom je často človek, ktorý už ubližuje aj v reálnom živote, napríklad v škole. Internet je preňho len ďalším nástrojom.

S kyberšikanou sa na školách stretávame čoraz častejšie. Rozšírená je na prvom stupni základných škôl. Dôvodom je aj objavenie četu a neschopnosť vyhodnotiť nevhodné správanie. Niekedy si preto deti ani neuvedomia dôsledky, nedôjde im, ako kamarátovi svojou správou ublížili. A nemusí ísť hneď o šikanu. Preto je dôležité venovať sa nielen ochrane detí na internete, ale aj tomu, ako sa vo virtuálnom priestore majú správať.

Ako kyberšikanu spoznať a brániť sa pred ňou

Rodičia by si mali všímať správanie svojho dieťaťa, varovné znaky, ktoré pomôžu odhaliť kyberšikanu alebo aspoň to, že sa s dieťaťom niečo deje. Treba si uvedomiť, že obeť šikany býva úplne iná, zmení svoje správanie. Nie je to preto, že sa dieťa zle vyspalo a je náladové, ale dlhodobo sa správa inak.

Zbystriť pozornosť treba, ak je dieťa:

• vystrašené,

• (inak veselé dieťa) utiahnuté,

• nemá chuť do jedla,

• nechce ísť do školy, vyhýba sa jej,

• stratilo záujem o svoje záľuby,

• je nervózne, náladové či bez nálady,

• nepoužíva, dokonca vymazalo obľúbenú sociálnu sieť, hoci predtým tam bolo stále.

Ako postupovať pri zistení kyberšikany

Hoci ani viac týchto znakov nemusí nutne znamenať kyberšikanu, pri ich odhalení by ste situácii mali venovať pozornosť a okamžite ju riešiť. Prvým krokom je komunikácia. Rodič by mal dať dieťaťu najavo, že sa naňho môže obrátiť, a nájsť si k dieťaťu cestu. Pokiaľ sa dieťa neotvorí rodičovi, treba vyskúšať niekoho z blízkeho okolia, komu dieťa verí. O pomoc môžete požiadať aj učiteľku alebo školského psychológa.

Ako riešiť samotnú kyberšikanu sa líši od prípadu k prípadu. Ak páchateľa poznáte a je z triedy či zo školy, je potrebné to riešiť so školou. Ak šikanátora nepoznáte, vedzte, že sa môžete obrátiť aj na políciu. Kyberšikana je od júla 2021 trestný čin a zodpovedné i postihované môžu byť už deti od 14 rokov.

Vhodné je zaznamenávanie útokov, aby existoval dôkaz, napríklad snímky obrazovky, história četu, e-maily, mms, sms. Aby ste útoky zastavili, môžete ich nahlásiť správcovi stránky, nahlásiť na sociálnych sieťach komentáre, správy a príspevky, alebo kompletne zablokovať používateľa a správy od neho, a to aj v e-maile či v mobile.

Je potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade nehovoríme o nebezpečnom prenasledovaní, v úlohe prenasledovateľa môže byť často tiež dieťa. Nie je to bežné, ale môže sa vyskytnúť aj tento druh správania, a to najmä v čase začínajúceho záujmu o opačné pohlavie. Častejšie sa stávajú prenasledovateľmi chlapci, ak sa im nejaké dievča páči a nevedia mu to dať najavo, chcú byť vo virtuálnom aj fyzickom svete stále v jeho blízkosti. Táto blízkosť začne byť však rýchlo až príliš otravná.

Ak sa cudzie dieťa neustále potuluje niekde v okolí toho vášho, alebo sa vám vaše dieťa zverí, že mu niekto príliš vypisuje, napríklad na sociálnej sieti, zbystrite pozornosť. V prípade, že sa to opakuje pravidelne a bez zjavného dôvodu, je potrebné toto správanie zastaviť. Ale múdro a citlivo, aby prípadný zaľúbený „útočník“ nemal traumu alebo aby toto správanie nevyvolalo neprimeranú reakciu. O obeti má totiž dostatok dát a v tejto fáze sa ich nebojí použiť. Najúspešnejší spôsob je priame označenie prenasledovateľa a vysvetlenie, že jeho správanie je nevhodné a že pokračovanie bude mať následky.

Zásady bezpečnosti detí na internete

Aby boli deti a internet kamaráti, aby bol pre ne pomocníkom, nie hrozbou, je nutné im už od momentu, keď prejavia o technológiu záujem, vhodnou formou vštepovať zásady:

• Nedeľ sa s nikým o osobné údaje, ani o svoje, ani nikoho iného. Napríklad dátum narodenia, e-mailovú adresu, rodné číslo, heslá či telefónne číslo. Daj si pozor aj na zverejňovanie svojej polohy.

• Po každej činnosti ostane na internete digitálna stopa. Nezmazateľne sa zaznamená všetko, čo napíšeš či nahráš.

• Rozmysli si, aké fotky zverejňuješ a posielaš. Neposielaj nikomu, ani kamarátom, intímne fotky či videá, ani tie v chúlostivej situácii. Tá nemusí byť nutne spojená s nahotou, môže to byť akákoľvek situácia, ktorá je niekomu nepríjemná.

• Chráň si zariadenie. Nielen fyzicky, aby mobil nespadol, ale aj heslom. Nastav si čo najzložitejšie heslo, kresbu alebo používaj overenie odtlačkom prsta. Heslo nikomu nedávaj a mobil si vždy zamkni, keď ho nepoužívaš. Ideálne by si ho nemal nikomu požičiavať.

• Ak sa pripájaš na internet v škole, u kamaráta alebo na akomkoľvek inom cudzom počítači, chráň si svoje osobné údaje. Pripájaj sa cez anonymný režim, nenechaj zariadenie ukladať údaje a vždy sa po skončení práce odhlás zo všetkých účtov. Režim inkognito podporujú viaceré prehliadače. V Chrome ho zapneš kliknutím na ikonu troch bodiek v pravom hornom rohu prehliadača, kde zo zoznamu vyberieš možnosť „Nové okno inkognito“. Vo Firefoxe je postup podobný, akurát klikneš na ikonu s tromi vodorovnými čiarami.

• V zariadení máš antivírusový program, ktorý ťa chráni pred zlými aplikáciami a zlodejmi. Keď ti program niečo „povie“, ukáž to rodičovi, hlásenie sám neodklikávaj.

• Pred inštaláciou aplikácie si over, či má aspoň pol milióna spokojných používateľov. To ti napovie, či je aplikácia dobrá. Aplikácia nemusí robiť to, čo sľubuje, môže spúšťať škodlivý softvér. Aplikácie vždy vypínaj, keď ich nepoužívaš.

• Nestretávaj sa sám s cudzími ľuďmi. Nemusí to byť nutne rande, ale napríklad nový kamarát, ktorý ťa zavolá do parku na futbal. Pre rodičov platí, že stretnutia by nemuseli hneď zakázať, ale skôr ísť s dieťaťom. Radšej staviť na dôveru, než na úplný zákaz, pre ktorý sa dieťa zbytočne vystaví riziku.

• Nedôveruj na internete každému, nemusí to byť ten, za koho sa vydáva. Nikdy si nemôžeš byť istý, kto je na druhej strane četu. Možno si si písal s kamarátom, no kým si on odišiel po jedlo, k jeho mobilu sa dostal starší brat, ktorý má chuť urobiť si z niekoho žart. Rizikom sú aj skupinové chaty, myslíš si, že poznáš celú skupinu svojich spolužiakov, veď tam majú mená či fotky, no nevidíš ich, nevieš isto, že sú to oni. Takisto do veľkej skupiny sa ľahko dostane človek, ktorý tam nepatrí, a ani si to nevšimneš. Preto si daj pozor, čo na čete, súkromnom či skupinovom, prezradíš. Nehovor nič, čo by si nepovedal náhodnému človeku na ulici.

• Neotváraj e-maily, ktoré nepoznáš. Ak ti prišiel e-mail alebo správa, o ktorú si nežiadal, ani ťa nezaujíma, neklikaj na ňu a hneď tú správu vymaž.

• Kontroluj si, ako rýchlo sa ti vybíja batéria. Ak je to oveľa rýchlejšie, ako sa normálne vybíjala, môže to znamenať technický problém alebo vírus.

• Na e-maily a sms či na každé pípnutie mobilu nemusíš reagovať okamžite a hneď odpovedať. Pokiaľ by bola správa dôležitá, odosielateľ by si vybral prioritný kanál, zavolal by.

• Cibri si slovenčinu a nepoužívaj skratky, najmä nie tie, ktorým nerozumieš. To síce tvoju bezpečnosť na internete neohrozí, ale vzdelanosť áno.

Chráňte svoju rodinu pred podvodmi

Spoznajte, aké návnady používajú podvodníci na internete alebo pri telefonickom rozhovore.

Zistiť viac