Koľko stojí vysoká škola v skutočnosti

Slobodný prístup k vzdelaniu patrí medzi základné ľudské práva modernej spoločnosti. Na Slovensku je navyše vzdelanie bezplatné, čo platí aj pre vysoké školy. 

Skutočný význam slovného spojenia „bezplatné školstvo“ však zistíte ešte predtým, ako vôbec začnete študovať. Zaplatiť treba za prihlášku, niekedy aj za dve, tri či viac. To je len začiatok. Na to, koľko stojí vysoká škola v skutočnosti, príde väčšina študentov až po tom, keď dostanú  obálku s rozhodnutím „prijatá/prijatý“. Začína sa kolotoč prednášok, skúšok, ale aj brigád na vykrytie všetkých školských a mimoškolských výdavkov. 

Nechceme vás však v žiadnom prípade strašiť. Stačí si naplánovať príjmy a výdavky a aj vysoká škola sa dá, čo sa týka financií, hravo zvládnuť.

Prihláška na vysokú školu

Výdavky na štúdium na vysokej škole má potenciálny študent ešte predtým, ako ho vôbec prijmú. Platí sa totiž aj za prihlášku. Koľko stojí prihláška na vysokú školu? To je individuálne a závisí to od konkrétnej vysokej školy, odboru, aj od toho, ako prihlášku podáte. Niektorým školám viac vyhovujú papierové prihlášky, a preto ich majú i lacnejšie, iné uprednostňujú elektronické a cenovo zvýhodnia tie. Vo väčšine inštitúcií je však cena papierovej i elektronickej prihlášky rovnaká. 

A vôbec to nie je lacná záležitosť. Hoci sú aj výnimky, kde je prihlásenie bezplatné, väčšinou sa cena prihlášky pohybuje v desiatkach eur. Začína od 20 EUR, no výnimočná nie je ani suma 60, 80 či dokonca 100 EUR. K tomu si ešte nezabudnite pripočítať náklady na potvrdenie o spôsobilosti študovať na vysokej škole, ktoré vystavujú lekári. I tí majú poplatky veľmi individuálne, informujte sa preto u toho svojho. 

Ubytovanie študenta 

Výdavky na ubytovanie často zhltnú veľkú časť mesačného rozpočtu študenta, no môžu byť aj úplne zanedbateľné. Najlacnejšie obídete, ak ste sa rozhodli študovať v mieste bydliska a stále bývate u rodičov, ktorí nevyžadujú, aby ste na domácnosť prispievali. 

Nie všetci však takúto možnosť majú. Niektorí, hoci stále bývajú v detskej izbe, na výdavky na ubytovanie či domácnosť prispievajú, lebo to vyžaduje sociálna situácia rodiny alebo rozhodnutie rodičov. Mnohí sú zase kvôli vzdialenosti nútení bývať mimo domova. Vtedy sa mesačné náklady každého študenta líšia v závislosti od mesta, kde študuje. Zaváži aj miera pohodlia, vybavenia a súkromia, ktorú potrebuje. 

Výhody

• Nízka cena za ubytovanie.
• Sociálny kontakt so spolužiakmi. Neustále ste v centre diania, spolužiakov máte v prípade potreby kedykoľvek nablízku. 
• Riešite so spolužiakom spoločný projekt? Zrejme býva len niekoľko izieb vedľa a môžete sa stretnúť takmer okamžite. 
• V blízkosti internátov sú športoviská, kluby, kaviarne a bary, kde sa môžete stretávať s rovesníkmi a tráviť voľný čas.
• Priamo v internátoch alebo v ich blízkom okolí sa často nachádza študentská jedáleň, kde sa môžete za nižšiu cenu i najesť.

Nevýhody

• Bývanie v internátoch podlieha určitým pravidlám a rozhodne si tam nemôžete vodiť návštevy, kedykoľvek sa vám zachce. 
• Pravidlá určujú aj to, čo si môžete do internátu doniesť. Napríklad nie všetky spotrebiče sú povolené v rámci protipožiarnych opatrení.
• Internáty sú skôr zariadené jednoduchšie a niektoré spotrebiče, ako napríklad rýchlovarnú kanvicu, si možno budete musieť doniesť. 

Nevýhodou ubytovania v internátoch je ich kapacita. Počet lôžok, ktoré sú k dispozícii, býva stále výrazne nižší ako počet hlásiacich sa študentov. Jednotlivé univerzity majú na svoje ubytovacie zariadenia poradovník, ktorý zostavujú podľa najrôznejších kritérií. Do úvahy sa berie nielen vzdialenosť, ale aj sociálne pomery či zdravotný stav. Často zaváži i fakulta, prospech a predchádzajúce porušenia pravidiel. Môže sa tak stať, že v Bratislave nedostane internát napríklad študent z 200 kilometrov vzdialenej Žiliny. Ten potom nemá inú možnosť, než dochádzať alebo hľadať ubytovanie na priváte. 

Čo ak nedostanete izbu v internáte? 

V prípade, že ste v prvom kole prideľovania lôžok neuspeli, nemusíte hneď zúfať. Nie všetci zaplatia poplatky za internát včas, napríklad preto, že sa rozhodli do školy nenastúpiť, a miesta po nich sa budú prideľovať dodatočne. Postup, ako sa uchádzať o ubytovanie v dodatočnom prideľovaní, sa zvykne medzi vysokými školami líšiť, preto odporúčame hľadať informácie priamo na oficiálnych stránkach inštitúcie. 

Lôžko v internáte sa niekedy uvoľní aj počas semestra. Býva to napríklad v zime, keď náročným sitom prvých skúšok neprejde veľa prvákov. Informácie o uvoľnených lôžkach mimo priraďovacích termínov vám väčšinou poskytnú priamo konkrétne internáty.

Ak internát nedostanete ani v ďalšom kole, pouvažujte o dochádzaní. Pri rozhodovaní by ste mali zvážiť nielen vzdialenosť, ale i to, koľko cesta reálne trvá. Nevoľte si dochádzanie, aby ste ušetrili na úkor toho, že nebudete poriadne spávať a skončíte kompletne vyčerpaný. Zaváži takisto, koľko dní v týždni máte školu a či máte v meste štúdia aj iné aktivity, napríklad brigádu. Nezanedbateľný je aj fakt, že ako dochádzajúci, najmä, ak sa spoliehate na verejnú dopravu, budete „odrezaný“ od (voľnočasových) aktivít vašich spolužiakov. 

V situácii, že dochádzanie nie je cesta, si budete musieť nájsť privát.

Výsledná cena podnájmu závisí aj od stavu bytu a jeho vybavenia. Staršie a jednoduchšie byty sú často lacnejšie, no opäť to môže byť na úkor pohodlia. Napríklad sa tam môže stále niečo kaziť alebo zariadenie bude, v extrémnych prípadoch, také jednoduché, že si nebudete mať kde odložiť veci či uvariť čaj. Takýmto prekvapeniam sa vyhnete, ak sa ešte pred podpisom zmluvy uistíte, čo všetko je v byte k dispozícii. Takisto by ste mali vedieť, čo všetko je zahrnuté v nájme, aby vás dodatočne, po podpísaní zmluvy, nešokovalo, že ešte budete doplácať za energie. 

Výhody                                            

• Možnosť vyberať ubytovanie podľa vlastných preferencií a finančných možností (v internáte je ubytovanie pridelené).
• Voľnejšie pravidlá a väčšia flexibilita v prípade, že u vás bude chcieť niekto prenocovať.
• Pravdepodobnosť, že sa budete deliť o sociálne zariadenia a sprchy s menším počtom ľudí.

Nevýhody

• Vyššia cena, ktorá môže byť optimalizovaná vyšším počtom spolubývajúcich, ale na úkor komfortu a súkromia. 
• Vzdialenosť od rovesníkov a sociálneho života v komunite mladých v internátoch. 

Koľko stojí samotné štúdium na vysokej škole?

Za externé štúdium zaplatíte vždy

Nič také ako bezplatné externé štúdium na vysokej škole neexistuje. Externé štúdium je spoplatnené na súkromných aj štátnych a verejných vysokých školách. Výška ročného školného je na verejných a štátnych školách regulovaná štátom. 

Koľko sa platí za externé štúdium? Sumy maximálneho ročného školného sa pre jednotlivé študijné programy líšia. Na akademický rok 2022/2023 sa na verejných a štátnych školách pohybujú: 

• od 1 560 do 5 970 EUR za bakalárske štúdium,
• od 2 200 do 8 330 EUR za magisterské štúdium,
• od 4 390 do 11 960 EUR sú poplatky za externé doktorandské štúdium. 

Súkromné vysoké školy majú pri poplatkoch za externé aj denné štúdium voľnú ruku, štát ich nereguluje. Jediná možnosť, ako sa vyhnúť platbe za externé štúdium na súkromných aj štátnych a verejných vysokých školách, je požiadať rektora o zníženie, odloženie alebo odpustenie splátky školného. Výnimka o odpustení školného sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch a o jej udelení rozhoduje výlučne rektor. 

Ani denné štúdium nie je vždy zadarmo

Denné štúdium na vysokej škole je na Slovensku bezplatné. Výnimku tvoria len súkromné vysoké školy, na ktorých musíte aj za dennú formu štúdia platiť školné. Podľa portálu VŠ sa výška školného na súkromných vysokých školách pohybuje v rozmedzí od 520 do 4 990 EUR.

Na štátnych a verejných vysokých školách zaplatíte za denné štúdium len v prípade, že prekročíte štandardnú dĺžku štúdia alebo študujete viacero študijných programom toho istého stupňa naraz. 

Výšku školného určuje každá štátna a verejná vysoká škola sama a je uvedená v jej interných predpisoch. Nesmie však prekročiť zákonom stanovenú maximálnu sumu školného, ktorá je v dennej forme štúdia (okrem programov v cudzom jazyku) ohraničená päťnásobkom základu na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom. Základ pre akademický rok 2022/2023 je 565 EUR. 

Iné výdavky študenta

Zanedbateľnou položkou nie je ani strava. Výslednú sumu pritom dosť ovplyvní, kde a ako sa študent stravuje. „Na jedlo miniem veľa, aj keď obedujem v školskej jedálni. Mesačne ma výdavky na stravu stoja okolo 210 EUR. Mám však i spolužiakov, ktorí chodia jedávať do reštaurácií a za jedlo minú raz toľko,“ uvádza Aneta, študentka piateho ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Nie je prekvapením, že najviac na jedlo miniete, ak sa budete spoliehať na donášku alebo sa stravovať v reštauráciách. Ušetriť, naopak, môžete, ak si jedlo zvládnete pripraviť sami. Aj so spolubývajúcimi sa môžete dohodnúť na spoločných nákupoch a varení. Je ekonomickejšie navariť viac porcií toho istého jedla, o ktoré sa môžete podeliť, nebudete ho tak musieť jesť, až kým sa vám nesprotiví. 

Bez ohľadu na to, či bývate na priváte alebo internáte, musíte sa nejakým spôsobom do školy dostať. Ak budete často využívať mestskú dopravu, oplatí sa vám kúpiť si mesačný lístok, ktorý stojí v Bratislave 15 EUR a v Košiciach 10 EUR. V prípade, že neštudujete v meste bydliska, rátajte aj s výdavkami na cestu domov. Študenti do 26 rokov pritom môžu využiť nárok na bezplatné vlaky. Avšak počet miest zadarmo je limitovaný. 

„Keďže nepochádzam z Bratislavy, využívam aj vlakovú dopravu, ktorá je pre nás študentov zadarmo. No nie vždy. Ak je kontingent vyčerpaný, platím polovičný lístok, ktorý ma stojí mesačne približne 30 EUR. To je ale veľmi premenlivé, keďže to dosť závisí od toho, koľkokrát do mesiaca idem domov,“ hovorí Aneta.

Okrem základných potrieb míňajú študenti značnú časť peňazí, samozrejme, na zábavu, niečo „zhltnú“ školské potreby či oblečenie. „Za mobilný paušál platím 10 EUR mesačne a ďalších 100 EUR miniem na zábavu, kozmetiku a oblečenie, ktoré nakupujem prevažne v second handoch kvôli ekológii, ale aj preto, lebo oblečenie odtiaľ je originálne a dlhšie vydrží. Niekoľkokrát do mesiaca idem na jogu, čo ma stojí 20 EUR. Na športe dokážem dosť ušetriť, keďže sa zapájam do aktivít, ktoré organizuje univerzita. S preukazom ISIC mám zase dostupnejšiu kultúru či rôzne podujatia,“ dodáva Aneta.

Koľko peňazí vie študent ušetriť?

So sporením študentov je to podľa viacerých prieskumov 50 na 50. Niektorí vôbec nemajú o svojich mesačných výdavkoch prehľad a to, čo zarobia, minú. Iní už teraz myslia na budúce bývanie a dokonca aj na dôchodok a radšej sa trochu uskromnia, aby si niečo ušetrili. „Brigádujem a zo zarobených peňazí si dokážem ušetriť približne 50 EUR mesačne. Je to isto i tým, že mám popri práci menej času rozhadzovať,“ prezradila Aneta.