Hrozby na internete: Ochráňte svoju rodinu pred kybernetickými rizikami

Vyššia aktivita z domáceho prostredia počas pandémie zvýšila riziko kybernetických útokov

Vplyvom protipandemických opatrení sa veľká časť našich životov presunula do online prostredia. Okrem práce či štúdia z domu častejšie nakupujeme a využívame služby na internete. Pandémia výrazne prispela k zrýchleniu digitalizácie vo svete a k zlepšeniu úrovne online služieb. Zároveň sa ale zvýšila aj miera hrozieb na internete.

Hrozby na internete striehnu na celú domácnosť. Bežne sa napríklad stáva, že starí rodičia alebo deti dostanú najnovšie zariadenie, aby mohli byť v kontakte so svojimi najbližšími. Nedostanú k nemu však potrebné inštrukcie. Preto zabúdajú na pravidelné aktualizácie zariadení a základné pravidlá správania sa na internete, čím sa vystavujú potenciálnym rizikám. Aby sa im vyhli, nemusia byť odborníkmi. Postačí im, ak budú mať o nich prehľad a osvoja si niekoľko správnych návykov.

„Klientom často pripomíname, že starší ľudia ľahšie uveria čomukoľvek, čo dostanú e-mailom,“ opisuje Marek Zeman, vedúci oddelenia kybernetickej bezpečnosti v Tatra banke, a pokračuje: „stačí, že sa im niekto predstaví ako napríklad lekár, hneď mu uveria, pretože lekár by im predsa neklamal.“

Aké sú najčastejšie hrozby na internete?

Hrozby internetu zasahujú do mnohých oblastí. Krádež peňazí a osobných údajov je pritom najčastejším, no nie jediným cieľom kybernetických útočníkov. 

„Poznať treba najmä phishing a smishing, napríklad e-mailom, ktorých cieľom je získať bankové detaily a zneužiť ich,“ začína prehľad Marek Zeman, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. „Ďalším veľmi bežným útokom na Slovensku sú podvodné telefonáty. Útočníci sa tvária ako polícia či zamestnanci banky, čo pôsobí veľmi dôveryhodne, a snažia sa od vás vymámiť citlivé údaje.“ 

Tieto útoky sú zamerané najmä na dospelých, ktorí vlastnia bankové účty. Nebezpečenstvo však číha aj na deti, ktoré majú prístupy alebo platobné karty. Časté sú napríklad útoky v hrách. Internetový podvodník dieťaťu sľúbi znásobenie virtuálnych peňazí v hre a vypýta si od neho prístupy do hry. Následne vybieli skutočný účet cez pridanú kartu.

„Zaznamenali sme pomerne veľa útokov, ktoré sa netýkajú výhradne iba bankového prostredia. Klienti sa napríklad sťažovali, že sa im zašifrovali disky alebo škodlivý kód využíval výpočtový výkon ich počítača na ťažbu kryptomien,“ dopĺňa Zeman. 

Ako nakupovať na internete bezpečne 

Častým podvodom počas pandémie bol napríklad predaj rúšok, ktorých bolo v prvej vlne nedostatok. Zákazníci vtedy nakupovali tovar, ktorý však už nikdy nedostali. Získať naspäť svoje peniaze je prakticky nemožné. Pri nakupovaní na internete si dávajte pozor na falošné stránky obchodov a snažte sa falošné obchody rozpoznať.

Buďte obozretní pri nakupovaní z neznámeho obchodu alebo pri príliš výhodných ponukách. Na stránke predajcu by mali byť vždy uvedené kontaktné údaje a názov spoločnosti, ktorý si môžete overiť v obchodnom registri. Spoľahlivým ukazovateľom sú aj reálne skúsenosti ľudí, ideálne tých, ktorých poznáte. Ak je recenzií na konkrétny obchod málo, majte na pamäti, že recenzie na webe môžu byť aj vymyslené, resp. podhodené útočníkom. Pomôže vám i zoznam rizikových e-shopov na stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Kybernetické útoky na osoby a krádež identity

Útočníci sa snažia rôznymi technikami sociálneho inžinierstva, akou je napríklad phishing, získať a zneužiť vaše údaje. 

Môže to byť krádež identity, pri ktorej páchateľ koná vo vašom mene. Získa vaše osobné údaje a pomocou nich dokáže uzavrieť pôžičku, nakúpiť na internete, ale aj spáchať trestný čin. Často sa stáva, že útočník vytvorí falošný profil na sociálnej sieti a zverejňuje pod cudzou identitou nevhodný obsah. Ak takéto konanie odhalíte, okamžite to nahláste prevádzkovateľovi sociálnej siete. Informujte svoje okolie, aby nenaleteli podvodníkom z falošného profilu. 

Dôležitá je aj prevencia. Platí zásada, že čím menej osobných informácií a fotografií šírite verejne na internete, tým lepšie. Na mnohých sociálnych sieťach sa dá nastaviť, kto všetko vaše príspevky uvidí. Sprístupnite ich iba ľuďom, ktorých naozaj poznáte. Musíte ale rátať s tým, že ak niečo na internete uverejníte, už nemáte 100 % kontrolu nad ďalším šírením.

Kyberšikana sa nemusí týkať len detí

Kybernetická šikana je dnes stále prehliadaným a podceňovaným problémom. Stať sa obeťou šikany je na internete omnoho jednoduchšie. Následky kyberšikany však majú na obeť rovnako vážny vplyv ako fyzická šikana, ak nie ešte horší. Kým deti vytvárajú najmä zosmiešňujúce príspevky, dospelí sa s kyberšikanou môžu stretnúť medzi kolegami alebo po rozchode s partnerom. Tí sa skôr uchyľujú k prenasledovaniu a poškodzovaniu dobrého mena.

Pri kyberšikane, ktorá môže prerastať do obťažovania a zastrašovania v akejkoľvek forme, neváhajte s potrebnými krokmi. Nenechajte sa vykoľajiť a útočníka okamžite zablokujte a nahláste prevádzkovateľovi sociálnej siete alebo aplikácie. Identifikácia predátora býva ťažká, ale naša polícia má skúsenosti s odhaľovaním útočníkov, preto ju čo najskôr kontaktujte. Komunikáciu nemažte, poslúži ako dôkaz.

Čo je to sharenting?

Svoju úlohu pri ohrození detí na internete niekedy hrá aj nič netušiaci rodič. Pojem „sharenting“ je spojením dvoch anglických slov, a to „share“ (šíriť) a „parenting“ (rodičovstvo). Mnoho rodičov sa chce podeliť o radosť zo svojich ratolestí a ich fotografie pridáva na internet pri každej príležitosti.

Tieto príspevky často obsahujú citlivé informácie o dieťati, napríklad kam chodí do školy, na krúžky a podobne, ktoré môže zneužiť predátor. To platí aj pre fotky, na ktorých sú deti sporo odeté či dokonca nahé. Citlivé fotky a príspevky s osobnými informáciami by nemali rodičia zverejňovať vôbec. Ani s okruhom priateľov. Zároveň sa stalo spoločenským pravidlom, že ak zverejňujete fotky detí, zverejňujú sa až po odobrení deťmi.

Ako eliminovať kybernetické riziká v domácnosti

Hrozby na internete číhajú na dospelých aj deti. Už bežné prehliadanie internetu môže skrývať bezpečnostné riziko. Pred hrozbami na internete sa ochránite nainštalovaním antivírusového programu. Tým to ale len začína. 

Najdôležitejšie je riadiť sa zdravým rozumom. „Mnohí už určite zažili ,ochotu‘ zamestnancov akejkoľvek organizácie. Keď mi zavolá niekto, kto sa predstaví ako polícia, v prvom rade by ma malo zaujímať, odkiaľ má moje číslo. Ďalej by som sa zamyslel, prečo je zrazu možné vybaviť niečo len tak po telefóne,“ opisuje Marek Zeman, ktorý prirovnáva používanie internetu k digitálnej diaľnici: „Keď sa pohybujeme na ulici alebo šoférujeme, robíme všetko automaticky. Poznáme pravidlá dopravnej premávky a nemusíme nad nimi zakaždým premýšľať. Rovnako by to malo byť aj pri surfovaní na internete.“

Všetci zanechávame digitálnu stopu

Pri aktivitách na internete a používaní našich zariadení za sebou zanechávame tzv. digitálnu stopu. Tá sa delí na pasívnu alebo aktívnu, pričom tá pasívna je nevedomá a nevidíme ju priamo. Sú to napríklad informácie o našom zariadení a IP adrese. Tieto informácie sú využívané najmä na cielenie online reklamy.

Aktívnu digitálnu stopu máte pod kontrolou o niečo viac. Tvoria ju všetky fotografie, príspevky a informácie, ktoré šírime, ale aj hudba, videá alebo správy, ktoré sme čítali. Tiež nepredstavuje priame riziko, ale nebezpečné môže byť nevhodné zaobchádzanie s ňou. „Deti by sme mali upozorňovať na to, že reálny a virtuálny svet sú prepojené a že publikovanie na internete má svoje hranice,“ odporúča Marek Zeman. „Preto im radím, aby na internet nedávali nič, čo nechcú, aby uvidel ich vlastný rodič.“

Zabezpečte si kontá silným heslom a dvojfaktorovou autorizáciou

Jedným z najjednoduchších, no najefektívnejších spôsobov, ako ochrániť svoje údaje, je používanie správnych hesiel a dvojfaktorovej autorizácie. Najdôležitejšie je: nikomu heslá a údaje z dvojfaktorového overenia neposkytnúť. „Mnoho ľudí až obťažuje základné overenie, ktoré niekedy vyžaduje banka, ale keď s nimi komunikuje podvodník, často sú ochotní poskytnúť kódy a údaje opakovane, veľmi veľakrát,“ hovorí zo skúseností Marek Zeman.

Zadávanie silného hesla a používanie dvojfaktorovej autorizácie trvá len o pár sekúnd dlhšie a ochráni vás pred väčšinou hrozieb na internete. Pomôže už niekoľko extra znakov alebo čísiel. Heslom nemajú byť údaje, ktoré je možné zistiť ďalšími spôsobmi – dátum narodenia, meno za slobodna, meno vášho psa. Nezlepší to ani obohatenie o postupnosť čísiel ako „123“ a podobne. Spoľahlivé sú heslá, ktoré priamo s používateľom nesúvisia a obsahujú veľké písmená či znaky ako výkričník alebo otáznik.

Heslá si zapamätajte alebo uložte, ale nie v dokumente v počítači, ku ktorému by mohli útočníci získať prístup. Používajte rôzne heslá pre rôzne služby, pretože tým minimalizujete riziko, že ak niekto získa jedno vaše heslo, dostane sa s ním úplne všade.

Dvojfaktorová autorizácia ako dodatočné overenie, napríklad cez prihlasovací kód zaslaný na telefónne číslo alebo e-mail, či prostredníctvom aplikácie, ku ktorej máte prístup len vy, slúži ako ďalšia významná ochrana. Nastavte si ju všade, kde je to možné.

Zvýšte opatrnosť pri online komunikácii

Rizikom, na ktoré často zabúdame, je digitálna komunikácia ako taká. Zdieľanie hesiel alebo citlivých informácií a obsahu prostredníctvom četovacích aplikácií sa vám môže vypomstiť. K citlivým dátam sa totiž dá dostať aj inak, než prihlásením sa do vášho alebo príjemcovho účtu. I keď už to samo osebe predstavuje riziko. Jednou z možností je, ak si útočník vyhliadne dospelých alebo deti a vyzvedá citlivé informácie pomocou četovacieho nástroja. 

Opatrnosti pri komunikácii na internete treba naučiť aj deti. „Deťom často pripomíname, že by s nikým nemali zdieľať svoje heslá a osobné údaje. Ak sa ich napríklad niekto spýta, kde bývajú, nemusia dať celú adresu, poschodie a číslo bytu,“ vysvetľuje Marek Zeman. „Rovnako by nemali zdieľať informácie o tom, kam sa chystajú, či to, kam chodia do školy alebo na krúžky.“

Zabezpečenie webkamery

„Keď máte odkrytú webkameru, nikdy neviete, kto sa na vás pozerá,“ vysvetľuje Marek Zeman. Webkamery sú jedným z najčastejších terčov útočníkov vo vašom zariadení. Niekedy sa útočníkom podarí napadnúť kameru, ale často ide iba o vydarený trik. Útočníci sa vás môžu snažiť presvedčiť, že majú prístup k vašej webkamere a váš videozáznam pri činnosti, ktorú by ste určite neradi zdieľali so svojimi najbližšími. Najväčšiu istotu budete mať až vtedy, keď si zaobstaráte posuvný kryt, ktorým webkameru zakryjete.

Ochrana súkromia a identity

Úplnú anonymitu na internete nedosiahnete nikdy. Hlavne pri používaní aplikácií, ktoré sú zadarmo, alebo aplikácií sociálnych sietí, musíte počítať s tým, že o vás zbierajú dáta . Dobrá aplikácia myslí na informovanie používateľa o zbieraní a dá vám schváliť rozsah údajov, ktoré zbiera. Najčastejšie sa dáta používajú najmä na optimalizovanie reklamy určenej pre vás, v tomto prípade vám nehrozí veľké riziko.

Môže sa však stať, že spoločnosti uniknú nazbierané a uložené dáta. Toto je oveľa nebezpečnejšie, špeciálne ak uniknú dáta, ako je váš e-mail a heslo, prípadne fotografie. Venujte čas prečítaniu pravidiel, aké dáta o vás sú zbierané a ako sa ďalej spracovávajú alebo za akých podmienok sa posúvajú ďalším spracovateľom.

Používajte nástroje rodičovskej kontroly

Používanie rodičovskej kontroly (parental control) v zariadeniach je jednoduchý, no veľmi účinný krok, ktorým môžete predísť problémom. Osvedčilo sa aj p. Zemanovi: „Parental control používam najmä v monitorovacom režime. S deťmi sa o bezpečnosti na internete rozprávame a riešime aj aplikácie, ktoré si chcú nainštalovať. V parental control si potom môžem pozrieť, koľko času strávili používaním konkrétnych aplikácií.“ 

Rodičovskú kontrolu môžete využiť vo viacerých zariadeniach – v televízii, streamovacích službách, mobiloch či aplikáciách. Dajú sa s ňou nastaviť obmedzenia na konkrétne televízne programy alebo webové stránky. Nainštalovaná na mobilných zariadeniach dokáže dokonca sledovať, kde sa práve nachádza vaše dieťa, prípadne vás upozorniť, keď prekročí hranice nastavenej geografickej oblasti.

Kontrolou mobilu detí sa vám môže podariť zistiť, či nešíria nevhodné fotografie, nie sú v kontakte s neznámymi osobami alebo netrávia veľa času na mobile. Dôležité je ale aj s nimi o tom komunikovať, zaujímať sa a budovať si dôveru. „Môžem sa napríklad detí opýtať, ako dlho sa venovali učeniu,“ hovorí Zeman. „Keď sa ich opýtam priamo, svedomie im nedovolí klamať, a ja si to ľahko overím.“ Kontrola ako taká by nemala byť obťažujúca, inak si dieťa začne hľadať chodníčky, ako ju obísť, a stratí vo vás dôveru. Preto je dôležité hľadať vyváženú kontrolu a dávať si neustále otázky, či konkrétnu vec je ešte potrebné kontrolovať, alebo je to už viac obťažujúce.

Pozor na online predátorov a grooming 

Podľa odborníkov z online podpornej linky pre deti sa pojmom „grooming“ označuje súhrn aktivít, ktoré vedú k zblíženiu sa s dieťaťom s cieľom sexuálneho obťažovania. Môže ísť o niekoho cudzieho na internete, ale aj o dôvernú osobu z blízkeho okolia dieťaťa. Postupné zbližovanie sa a vytváranie vzťahu má viesť k izolácii a zneužívaniu.

Online predátori si tiež môžu pomocou internetu budovať s dieťaťom (ale aj dospelým) vzťah, aby ho využili nejakým podvodným spôsobom. Môžu sa snažiť získať prístup k bytu, ktorý neskôr vykradnú, ale ich cieľ môže byť zneužitie dieťaťa. Páchateľ obeti posiela krásne, zaujímavé veci, neskôr kupuje darčeky a vyžaduje, aby komunikácia ostala v utajení. V neskoršej fáze môže dieťa lákať na osobné stretnutie sľubmi alebo vydieraním. 

Dieťa môže byť natoľko zmanipulované, že o ničom netuší, prípadne vidí situáciu ako normálnu. Bežné je aj využívanie zastrašovania a vyhrážok, ktoré zatlačia dieťa s pocitom bezmocnosti do kúta. V tomto prípade je najlepšou prevenciou komunikácia. Ak máte s dieťaťom dôverný vzťah, rozprávate sa aj o týchto témach, hovorte mu, čo sa môže stať a ako predátor funguje. Najväčšia rada je: Počúvajte dieťa, skôr sa vám zdôverí!

Prečo sexting ohrozuje vaše deti?

Vzájomné posielanie sexuálneho obsahu alebo správ, ktoré označujeme ako „sexting“, predstavuje nebezpečie pre deti aj tínedžerov. „Deti si často neuvedomujú, že čo sa dostane na internet, už nemusí byť také ľahké z neho odstrániť. Respektíve tam môže ostať navždy. To sa už rieši veľmi ťažko, navyše sa tieto informácie môžu stať nástrojom vydierania,“ varuje Marek Zeman.

Aj v tomto prípade je najlepšou prevenciou dôverný rozhovor a nehodnotiaci, informatívny prístup. Otvorený dialóg má dieťa podnietiť k zdieľaniu, namiesto utajovania. Snažte sa počúvať a povzbudiť dieťa k zamysleniu sa nad možnými rizikami takého správania. Pripomeňte mu, že vymazanie fotky alebo správy nie je žiadna záruka toho, že sa kópia fotky už nešíri po internete.

„Ustriehnite“ deti na sociálnych sieťach

Väčšina sociálnych sietí má povolenú registráciu od 13 rokov. Najmä staršie deti to však obchádzajú, a to neustriehnu ani rodičia. Pritom viaceré štúdie dokázali, že deti, ktoré na nich trávia veľa času, sú menej šťastné a spokojné so svojím životom, či výzorom.

Používanie sociálnych sietí môže viesť až k úzkostiam, depresiám a samovraždám. Bývajú nástrojom kybernetickej šikany. 

Čím mladšie dieťa, tým negatívnejší vplyv na psychiku môžu sociálne siete mať. „Obsah na sociálnych sieťach sa javí ako dokonalý, nikto tam nezverejňuje svoje reálne problémy, iba tú pozitívnu stránku. Deti to nedokážu vyhodnocovať, porovnávajú sa, cítia sa zle,“ vysvetľuje Marek Zeman.

Pomocou dôvernej a vzájomnej komunikácie podporenej nástrojmi ako „Parental control“ môžete predísť veľkému množstvu problémov. V našom sprievodcovi bezpečnosťou detí na internete vám poradíme, ako k týmto témam pristupovať, aj ako rozpoznať znaky kyberšikany.

Chráňte svoju rodinu pred podvodmi

Spoznajte, aké návnady používajú podvodníci na internete alebo pri telefonickom rozhovore.

Zistiť viac