Ako financovať vysokú školu

1. Vreckové od rodičov

Vreckové od rodičov je zvyčajne prvá možnosť, ktorá napadne každému pri predstave študentských príjmov. No podpora zo strany rodičov je veľmi individuálna záležitosť. Sú rodičia, ktorí zvládnu financovať celé vysokoškolské štúdium svojho potomka, no niektorí študenti si musia na  štúdium zarobiť. 

„Peniaze, ktoré dostanem od rodičov, sú určené hlavne na ubytovanie a sčasti na stravu. Spolužiaci sú na tom podobne. Rodičia im posielajú peniaze primárne na tieto základné výdavky,“ hovorí študentka Aneta z Ekonomickej univerzity v Bratislave. 

2. Brigádnická práca študenta – prvý krok k samostatnosti 

Jedným zo spôsobov, ako financovať vlastné štúdium na vysokej škole a nebyť závislý len od rodičov, je brigádnická práca študentov. 

• Brigádovať ako študent môžete už na strednej škole po ukončení povinnej školskej dochádzky a dovŕšení 15 rokov. 
• Brigádnická práca študenta vysokej školy je limitovaná vekom 26 rokov. Po jeho dosiahnutí môžete ďalej pokračovať v práci na základe dohody o brigádnickej práci študenta len do konca kalendárneho roka, v ktorom vek 26 rokov dovŕšite. Po uplynutí tejto lehoty musí byť uzatvorená nová dohoda – dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti, ktorú môžu uzatvárať aj neštudenti a ostatní pracujúci ľudia. 
• Dohodu o brigádnickej práci študentov môžu uzavrieť len študenti denného štúdia. 
• Dohoda sa uzatvára výlučne na určitý čas, najviac na 12 mesiacov. 
• Po jej uplynutí musí byť uzatvorená nová dohoda. 
• Súčasťou písomnej dohody je okrem iného potvrdenie o návšteve školy. 

Maximálny počet odpracovaných hodín študenta

Prioritou každého študenta by malo byť v prvom rade štúdium. Zohľadniť sa to snaží aj štát, ktorý na jednej strane čiastočne odbremeňuje študentov od povinných odvodov zo závislej pracovnej činnosti, ale na druhej strane limituje povolené množstvo odpracovaných hodín mesačne. 

Ako študent môžete odpracovať maximálne 20 hodín týždenne v priemere, čo je 80 hodín mesačne. 

Nezáleží pritom na tom, či budete jeden mesiac pracovať 60 a druhý mesiac 100 hodín. Podstatný je mesačný priemer, ktorý vznikne po sčítaní odpracovaných hodín za obdobie trvania pracovnej dohody. 

Aké odvody platí študent?

Počas štúdia na strednej alebo vysokej škole dennou formou je študent zdravotne poistený štátom. Štát hradí za študenta zdravotné poistenie počas celého obdobia aj v prípade, že popri štúdiu brigáduje. 

So zdravotným poistením si teda ako študent nemusíte lámať hlavu. Garantuje ho štát. 

Trochu iná situácia je v prípade sociálneho poistenia. Žiaci ani študenti nie sú od roku 2003 sociálne poistení. Zo štatútu študenta vám nevyplývajú žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni a rovnako tak štát nemá povinnosť platiť za vás sociálne poistenie. 

Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vám vznikne až v prípade, ak začnete brigádovať. 

Zákon neurčuje, koľko môže zarobiť študent. Sú lepšie aj horšie platené brigády. Presne stanovená je však suma, z ktorej vám štát na povinné odvody neukrojí ani cent. 

Podľa Sociálnej poisťovne si pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci môže študent u jedného zamestnávateľa uplatniť odvodovú výnimku vo výške 200 EUR. To znamená, že neplatí z tejto sumy žiadne odvody do Sociálnej poisťovne a dostane 100 % odmeny na účet. Zamestnávateľ za neho platí len úrazové (0,8 %) a garančné poistenie (0,25 %).

Táto výnimka môže byť uplatnená len u jedného zamestnávateľa na konkrétny kalendárny mesiac. 

Po prekročení hranice 200 EUR platíte ako študent odvody len zo sumy, ktorá je nad tento limit.

Pracujúci študenti sa teda odvodom do Sociálnej poisťovne úplne nevyhnú, no môžu si ich aspoň o niečo znížiť. 

Príklad: 

Ako študent si uplatňujem odvodovú výnimku do výšky 200 EUR. Môj mesačný zárobok je 270 EUR. Znamená to, že síce musím zaplatiť odvody na sociálne poistenie, ale len zo sumy 70 EUR. Suma sa mi automaticky strhne z výplaty.

Tip:

V prípade, ak študent uzavrie riadnu pracovnú zmluvu, teda nie dohodu, neplatia pre neho žiadne úľavy zo sociálneho ani zdravotného poistenia. Všetky odvody platí v plnej výške ako bežný zamestnanec. 

Aké odvody platím ako študent nad 26 rokov?

V práci platíte rovnaké odvody ako každý iný zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na dohodu alebo na pracovnú zmluvu. Štatút študenta vám však aj naďalej garantuje zdravotné poistenie hradené štátom, ale len do veku 30 rokov. Musíte však študovať na dennom štúdiu. 

Aj pre študentov platí minimálna mzda

Pri uzatváraní písomnej dohody k brigáde si pozorne prečítajte typ a rozsah dohodnutej práce, pracovný čas a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára. Všetky tieto údaje musia byť jasné a zrozumiteľné. V prípade brigády pre študentov v zahraničí je veľmi dôležité, aby zmluva obsahovala i to, či vám zamestnávateľ zabezpečí, prípadne preplatí náklady na cestu,  ubytovanie a stravovanie. 

Každá zmluva musí tiež obsahovať výšku odmeny za vykonanú prácu. Hodinová sadzba na Slovensku pritom nesmie byť nižšia, ako je minimálna hodinová mzda platná pre aktuálny kalendárny rok. V roku 2022 je to 3,713 EUR.

A čo dane? Nevyhne sa im žiadny človek ani pracujúci študent. Dane totiž musíte platiť z každého príjmu zo závislej činnosti. Takou činnosťou je aj brigáda. To, koľko zaplatíte, teda výška daňového preddavku, závisí od toho, koľko zarobíte. Ak v roku 2022 dosiahnete celkové zdaniteľné príjmy vyššie ako 2 289,63 EUR, budete musieť za tento rok podať daňové priznanie alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. 

Základ dane, teda výšku sumy, z ktorej daň zaplatíte, si môžete znížiť, ak si uplatníte nezdaniteľnú časť základu dane. V roku 2022 je to suma 381,61 EUR. Uplatniť si ju môžete prostredníctvom tlačiva „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu“ u zamestnávateľa. Pozor, vždy to môže byť len u jedného zamestnávateľa, a to aj v prípade, ak ich máte viac.

V prípade, že zarobíte menej ako 2 289,63 EUR a zamestnávateľ vám už preddavky na daň zrážal, teda odvádzal z vášho príjmu dane, daňové priznanie podávať nemusíte. Môžete ho ale podať dobrovoľne, pretože vám vznikne nárok na daňový preplatok, ktorý vám na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania, vrátia.

Ako vypočítať výšku preddavku na daň: 

Dnes už si výšku preddavkov na daň nemusíte zložito počítať . Stačí, že zahrniete všetky príjmy a výdavky na sociálne a zdravotné zabezpečenie do daňového priznania a systém už vypočíta, koľko máte zaplatiť. V prípade, že máte príjem len zo závislej činnosti, teda z práce na dohodu, vypĺňate a neskôr podávate daňové priznanie typ A, ak máte aj iné príjmy, bude to typ B.

Myslíme si, že najmä jednoduchý typ A dokáže s nápoveďou vo formulári šikovnejší študent vyplniť aj sám. Ak si však nie ste istý, požiadajte o pomoc účtovníka, aby ste neprišli o peniaze, alebo nedopatrením neukrátili štát na daniach. 

3. Ako získať štipendium na vysokej škole?  

Aby nebolo financovanie vysokoškolského štúdia len na pleciach študentov a ich rodičov, môže v určitých prípadoch podať pomocnú ruku škola a štát. 

Motivačné štipendium 

Motivačné štipendiá poskytuje svojim študentom konkrétna vysoká škola z vlastného štipendijného fondu a z prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Udeľujú sa za dosiahnutie vynikajúcich výsledkov, najčastejšie za výborný prospech. Študent ich ale nemusí dosiahnuť len v štúdiu, môže to byť i za výskum, vývoj, umeleckú alebo športovú činnosť.

Motivačné štipendium sa udeľuje maximálne pre 10 % študentov. Nárok uchádzať sa oň majú všetci študenti, teda aj tí externí a doktorandi. Má byť hnacou silou pre všetkých študentov, aby neustále pracovali na zlepšení svojich výsledkov. 

Výšku a pravidlá na získanie motivačného štipendia určuje každá vysoká škola samostatne. Ide o jednorazový príspevok, nie mesačný.

Sociálne štipendium 

Je určené pre študentov zo sociálne slabších rodín. Podmienky na získanie sociálneho štipendia určuje štát a sú rovnaké na všetkých vysokých školách. 

Pri rozhodovaní o udelení sociálneho štipendia sa skúma predovšetkým výška príjmu študenta alebo jeho rodinných príslušníkov. Nárok na jeho získanie majú študenti denného štúdia do maximálne druhého stupňa. 

Výška sociálneho štipendia je 10 – 300 EUR mesačne.  

Podnikové štipendium 

Ako už názov napovedá, poskytujú ho podnikatelia, ktorí na tento účel uzatvorili zmluvu s konkrétnou vysokou školou. Chcú takto podporiť študentov odborov, ktoré sú pre podnik kľúčové, aj motivovať ďalších, aby sa na tieto odbory zapísali. 

Podmienky poskytnutia štipendia, napríklad výšku, frekvenciu vyplácania či kritériá, si dohaduje vysoká škola a konkrétny podnikateľ. 

Iné štipendiá a programy 

Štát a vysoké školy neprispievajú len študentom s vynikajúcimi výsledkami či v horšej sociálnej situácii. Snažia sa ich tiež motivovať, aby vycestovali do zahraničia a vyskúšali si tam štúdium. Prostredníctvom štipendií a príspevkov na štúdium im pokrývajú aspoň časť nákladov, ktoré im takto vzniknú. 

Programy na podporu nadaných študentov zakladajú tiež rôzne nadácie či organizácie. Dobrým príkladom je napríklad Erazmus +, ktorý podporuje mobilitu študentov, alebo aj Nadácia Tatra banky a jej grantový program „Vzdelanie pre vysokoškolákov“. 

Zoznam štipendií sa pravidelne mení, preto je najlepšie, ak sa o ich možnostiach informujete priamo na vysokej škole.  

Na štúdium sa dá aj nasporiť

Otvorte si k účtu aj sporiaci účet a odkladajte si peniaze na štúdium.

Zistiť viac

Požičať si na štúdium? 

Vysokoškolské štúdium nie je vždy lacná záležitosť. Koľko stojí vysoká škola? Štúdium na štátnych vysokých školách je bezplatné v prípade, že študujete denne a neprekročíte štandardnú dĺžku štúdia. Aké poplatky zaplatíte, ak budete študovať dlhšie alebo externe, závisí od konkrétnej vysokej školy. Maximálnu výšku školného však ohraničuje zákon. Mali by ste ale vedieť, že máte nárok vysokú školu požiadať aj o zníženie či odpustenie školného. Spoplatnené, a to aj pri dennej forme a štandardnej dĺžke, je štúdium na súkromných vysokých školách. Výšku poplatkov zákon v tomto prípade nereguluje. Stanovuje si ich každá súkromná vysoká škola individuálne. 

Prečítajte si tiež: Koľko stojí vysoká škola v skutočnosti

Netreba zabúdať ani na ostatné náklady na vysokoškoláka či vysokoškolské štúdium. Sem patria výdavky na učebné pomôcky, ubytovanie a stravu, a to najmä v prípade, že študujete ďalej od svojho bydliska alebo ste sa rozhodli tiež osamostatniť od rodičov. 

Ak sú tieto výdavky privysoké, natíska sa otázka, či si požičať alebo nepožičať na štúdium. Ak už teraz nezvládate z brigádnických príjmov platiť výdavky, pôžička by mohla vašu finančnú situáciu len skomplikovať. Skôr vám v tomto prípade radíme informovať  sa o možnostiach získania štipendia alebo grantu. 

Pôžička môže byť výhodná napríklad v situácii, keď potrebujete rýchlo väčšiu sumu peňazí, napríklad na zaplatenie školného, a nemáte dostatočnú finančnú rezervu, no viete, že váš pravidelný príjem zo študentskej práce vám dovolí pôžičku bez problémov splácať.