Denné verzus externé štúdium

Vzdelanie na vysokej škole je síce nákladné, no táto investícia sa vám určite vráti. Veď aj priemerný hrubý mesačný príjem s dosiahnutým vzdelaním rastie. Na vysokej škole môžete študovať denne alebo externe. Obe z foriem majú svoje výhody a nevýhody. Ako si medzi nimi vybrať a s čím by ste mali pred nástupom na vysokú školu počítať? Spolu so študentmi, ktorých sme oslovili, vám pomôžeme vybrať si.

Denné verzus externé štúdium na vysokej škole 

Denné štúdium 

Niekedy sa mu hovorí aj prezenčné. Študenti, ktorí si túto možnosť volia, trávia v škole väčšinu času. Prednášky a semináre mávajú v pracovných dňoch a účasť na nich býva často povinná. Štúdium dennou formou je na verejných alebo štátnych vysokých školách bezplatné, pokiaľ neprekročíte štandardnú dĺžku štúdia. Platiť školné budete v prípade, ak budete študovať dlhšie, v cudzom jazyku alebo sa rozhodnete pre súkromnú vysokú školu. Medzi finančné výhody denného štúdia patrí aj to, že vaši rodičia majú stále nárok na rodinné prídavky a daňový bonus. Samotný študent zase môže čerpať rôzne úľavy, akými sú vlaky zadarmo či študentské zľavy v rôznych inštitúciách, na podujatiach a podobne. 

„Medzi hlavné výhody radím fakt, že som spoznala veľa skvelých ľudí – spolužiakov aj profesorov. Zažila som množstvo zaujímavých prednášok, exkurzií a podobne. A vynechať nemôžem, samozrejme, ani intenzívny študentský život na internáte. Nevýhodou bolo, že som vždy nejako musela zladiť povinnosti do školy a brigádu. Nebolo to vždy ľahké, najmä počas skúškového obdobia,“ hovorí Monika, študentka 5. ročníka denného štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Denné štúdium by si vybrala, aj keby sa mala rozhodovať dnes. Zážitky a intenzitu tohto obdobia by nevymenila za nič. 

„Za najväčšiu výhodu považujem časovú flexibilitu. Externé štúdium mi dalo priestor nielen na prácu, ale aj na šport, ktorému sa tiež intenzívne venujem. Relatívnou nevýhodou môže byť, že nároky na externých študentov sú niekedy o niečo menšie. Pre tých, ktorí sú na seba extrémne nároční a očakávajú v škole tvrdé skúšky a zadania, to môže byť trochu sklamanie. No doháňame to nasadením v praxi a tým, že už po škole máme zaujímavé zápisy v životopise,“ približuje Filip, externý študent Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave.  

Na začiatku si však zvolil denné štúdium, na ktoré by už ale nešiel: „Ak by som bol teraz čerstvo po maturite, pravdepodobne by som sa od začiatku rozhodol pre externú formu. V obsahu štúdia nevnímam veľký rozdiel. Sme na veľmi podobnej úrovni. Diplom budeme mať rovnaký, no pri externom štúdiu mám veľkú výhodu v získanej praxi.“ 

Čo je rozhodujúce pri voľbe formy štúdia?

Situácia a preferencie každého študenta sú rozdielne, a tým aj faktory, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Pre niekoho je dôležitá socializácia, či už počas výučby, alebo vo voľnom čase, iní viac preferujú časovú flexibilitu a možnosť zarobiť si. 

„Chcela som prežívať klasický študentský život – spoznať, ako sa býva na internáte, chodiť pravidelne do školy, byť v intenzívnom kontakte s inými študentmi. To bolo možné iba pri dennej forme štúdia,“ vysvetľuje svoju voľbu Monika. Filip, ktorý prešiel z dennej formy na externú, si ju zase zvolil preto, že mu umožnila skĺbiť viacero aktivít, ušetriť čas a získať okrem teoretických znalostí aj potrebnú prax.

Za osobitnú kapitolu v prípade vyššieho vzdelávania môžeme považovať súkromné vysoké školy, kde sa platí nemalé školné.

Výška nákladov spojená so štúdiom na vysokej škole sa teda líši najmä podľa zvolenej formy štúdia. Tou na prvý pohľad najlacnejšou je denné štúdium na verejnej či štátnej škole.

Denné štúdium na verejnej či štátnej vysokej škole

Ako sme spomínali, v tomto prípade školné neplatíte, no iným výdavkom sa nevyhnete. Odporúčame urobiť si vopred aspoň rámcový odhad nákladov, ktoré budete musieť počas tohto obdobia financovať. Pálčivou otázkou sa môže stať napríklad ubytovanie. Mnoho vysokých škôl bojuje s problémom nedostatočnej kapacity na internátoch, preto odporúčame aspoň malý prieskum cien  podnájmov. Okrem ubytovania počítajte so stravovaním i ďalšími nákladmi na život, s vreckovým na trochu zábavy a, pochopiteľne, aj so študijnými pomôckami.

Takisto by ste mali vedieť, že aj bezplatné vzdelanie má svoje pravidlá. Poplatky za štúdium vás neminú, ak budete študovať dlhšie, než je „povolené“. Každý študijný program má v jednotlivých stupňoch (bakalársky, magisterský, doktorandský) určenú štandardnú dĺžku štúdia. Ak ju prekročíte, hrozí, že budete platiť. Môže sa to stať v prípade, že ste nespravili skúšky, či nedosiahli potrebný počet kreditov a musíte si semester zopakovať. Alebo ste si vybrali odbor, ktorý vám nesadol, a o rok ste od začiatku začali študovať nejaký iný. V celkovej dobe štúdia sa totiž zohľadňuje aj predchádzajúce nespoplatnené štúdium na vysokej škole. 

Samozrejme, aj tu existujú výnimky. Ak by vám povinnosť hradiť školné vznikla, môžete požiadať rektora o jeho zníženie či odpustenie. Platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia nebudete ani v prípade, ak poberáte sociálne štipendium alebo ste sa zúčastnili na akademickej mobilite. 

Externé štúdium na verejnej či štátnej vysokej škole

Externé štúdium je už pre väčšinu študentov spojené s určitými poplatkami. Poplatky za externé štúdium na vysokej škole sú na verejných a štátnych školách regulované štátom. 

Koľko sa platí za externé štúdium? Sumy maximálneho ročného školného sa pre jednotlivé študijné programy líšia. Na akademický rok 2022/2023 sa pohybujú: 

• od 1 560 do 5 970 EUR za bakalárske štúdium,
• od 2 200 do 8 330 EUR za magisterské štúdium,
• od 4 390 do 11 960 EUR sú poplatky za externé doktorandské štúdium. 

Každá škola je povinná zverejniť nielen výšku školného, ale aj podmienky jeho platby. V tomto prípade odporúčame informovať sa priamo v škole o všetkých možnostiach, výnimkách a cestách, ako vám môžu tieto poplatky znížiť či celkom odpustiť. Externé štúdium na vysokej škole totiž môže byť aj zadarmo. 

Štúdium na súkromnej vysokej škole 

V tomto prípade sa školnému nevyhnete. Jeho výška nie je regulovaná štátom a rozhoduje o nej samotná univerzita – respektíve dopyt študentov a konkurencia v danom odbore. Podľa Portálu VŠ sa výška školného na súkromných vysokých školách pohybuje v rozmedzí od 520 do 4990 EUR. Tieto poplatky sú určené na prevádzku univerzity. Nie je to teda konečná suma, ktorú budete na štúdium potrebovať. K sume školného treba prirátať životné náklady i náklady na študijné pomôcky.

Koľko z mesačného rozpočtu ide na vzdelanie na vysokej škole a výdavky spojené so štúdiom?

Mesačné náklady každého študenta ovplyvňujú rôzne faktory, okrem formy štúdia je to aj mesto, v ktorom študuje. Životné náklady v Bratislave či iných väčších mestách sú vyššie než v tých menším. Zaváži aj vzdialenosť od miesta, kde študujete. Ak vám dovoľuje bývať u rodičov, budú vaše náklady najmä na ubytovanie a stravu nižšie, hoci by ste na ne aj rodičom prispievali. V prípade, že si v meste, kde študujete, musíte hľadať ubytovanie, zaváži, či vám pridelia internát alebo bývate na priváte.

„Hlavnú časť mojich výdavkov tvorí nájomné. Internát, kde som kedysi bývala, stojí dnes od 88,68 EUR mesačne. Neskôr som ho vymenila za privát. Ich cena začína od 510 EUR. Náklady si, samozrejme, môžete znížiť, ak budete bývanie zdieľať s viacerými študentmi. Okolo 210 EUR míňam na stravu, asi 50 ma stojí doprava, ktorá sa mi predraží, ak idem domov častejšie a nepodarí sa mi dostať ť lístok zadarmo. Zvyšok, asi 100 EUR, sa rozdelí na školské pomôcky a trochu zábavy,“ spočítava svoje výdavky Monika.

„Pochádzam z Bratislavy, preto niektoré druhy výdavkov nie sú v mojom prípade také vysoké ako u iných študentov. Nemusím kvôli štúdiu extra  platiť za ubytovanie, výdavky na cestovanie do školy mám minimálne. Pokiaľ ide o priame náklady na vzdelávanie, tu je najväčšou položkou školné. V mojom prípade ide o 1 350 EUR na rok. Školné sa dá rozdeliť i na splátky. Túto možnosť ponúkajú aj iné vysoké školy, no na niektorých je výhodnejšie zaplatiť celú sumu naraz. K tomu musím prirátať ešte výdavky za učebnice a študijné materiály. Pretože mám predchádzajúcu skúsenosť aj s denným štúdiom, dovolím si tvrdiť, že tieto výdavky na študijné pomôcky sú u externistov o niečo nižšie než u študentov denného štúdia. Ide najmä o trochu menší počet predmetov a objem odporúčanej literatúry, vysvetľuje Filip. 

 Prečítajte si tiež: Koľko stojí vysoká škola v skutočnosti

Ako platiť školné na vysokých školách a riešiť financovanie iných výdavkov?

Ako hovoria aj naši respondenti, financovanie vysokej môžete riešiť viacerými spôsobmi. Monika sa vyjadrila, že jej najmä zo začiatku mesačne prispievali rodičia. Od druhého ročníka už pravidelne brigádovala a väčšinu vecí si financovala sama. Filip popri škole pracuje, preto si všetky náklady spojené s vysokou školou platí sám.

Jednou z možností, ako prísť k peniazom nielen na financovanie vysokej školy, je pracovať. Flexibilní externí študenti často popri štúdiu pracujú na plný úväzok, denní študenti väčšinou volia možnosť pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Ďalší volia vyčerpanie rodinného rozpočtu. Ak však nedokážete financovať celé štúdium z úspor či vrecka svojich rodičov, môžete využiť finančnú podporu od štátu alebo si zobrať pôžičku.  

1. Finančná podpora od štátu

Finančný príspevok na štúdium môžete získať prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania. Fond prijíma žiadosti dvakrát ročne, a to v termínoch do 15. septembra (prvé kolo) a do 31. októbra (druhé kolo) daného akademického roka. V prípade, že nebudú vyčerpané všetky prostriedky, vypíše Fond ďalšie termíny. 

Ide o pôžičku, ktorú budete splácať po skončení štúdia. Jej výška závisí od viacerých faktorov. Ak ide o pôžičku zabezpečenú ručiteľom, môže dostať študent I. a II. stupňa od 1 000 od 5 000 EUR, III. stupňa až do 10 000 EUR. V prípade pôžičky bez ručiteľa ostáva minimálna suma rovnaká, no maximálna výška je 2 000 EUR. Študenti na excelentných vysokých školách (vysoká škola, ktorá je zaradená medzi 500 škôl s najvyšším hodnotením na svete za posledný rok) si môžu požičať až 20 000 EUR.

Od typu príspevku následne závisia aj podmienky na jeho získanie. Na konkrétny akademický rok ich nájdete na stránkach Fondu na podporu vzdelávania. 

2. Komerčná pôžička

Aj komerčné inštitúcie poskytujú študentom zaujímavé možnosti financovania. Hoci nie každá banka má pre študenta špeciálny produkt, vždy sa dá siahnuť po pôžičke s výhodnými úrokovými sadzbami. Bez ohľadu na to, či budete mať nárok na pôžičku so zvýhodneným alebo bežným úrokom, sa predtým, než si ju vezmete, zamyslite nad jej splácaním. Dôležité je mať pravidelný príjem, aby ste pôžičku mali z čoho splácať a nedostali sa kvôli tomu do problémov. 

Tip:

Študenti, ktorí popri škole pracujú, napríklad aspoň na čiastočný úväzok, môžu jednoducho požiadať o Digitálny úver^TB Tatra banky. Tento úver je možné vybaviť priamo cez mobilnú aplikáciu už do 10 minút. Získanie výhodného úveru vám tak umožní sústrediť sa predovšetkým na výsledky vášho štúdia.

Zistiť viac