Inflácia: Čo to je a ako nad ňou vyhráte?

Čo je inflácia?

Slovo inflácia pomenúva rast cien tovarov a služieb. „Medzi infláciou a zdražovaním nie je žiadny rozdiel. V striktnom ponímaní je to celkový nárast cenovej hladiny. Nestačí, že stúpne cena jedného či dvoch tovarov, ktoré môžu zdvihnúť cenovú hladinu, musí to byť komplex vecí,“ vysvetľuje Boris Fojtík, ekonomický analytik v Tatra banke.

Ide teda o všeobecný nárast, ktorý ovplyvňuje aj vaše každodenné nákupy a spotrebu. Rastú náklady na bývanie, odievanie, potraviny, dopravu, ceny paliva. Jednoducho povedané, za peniaze, ktoré máte, si po inflácii (zdražení) kúpite menej tovarov či služieb než pred ňou. Inflácia znižuje hodnotu peňazí. Dôsledky inflácie teda cíti každý z nás.

Vnímaná inflácia

Vnímaná inflácia je hodnota inflácie, ako ju vnímajú obyčajní ľudia. Napríklad keď sa niekoho spýtate na ulici, koľko si myslí, že je aktuálna inflácia, a dotyčný vám povie nejakú hodnotu. V bežných časoch dlhodobo stabilnej a nízkej inflácie si ľudia väčšinou myslia, že rast cien je vyšší, ako je podľa meraní štatistického úradu. Bežný spotrebiteľ sa štatistikou nezaoberá a pri hodnotení vývoja cien vychádza len zo svojich každodenných nákupov, pričom skôr si zapamätá, že nejaký tovar zdražel, než že jeho cena poklesla. Pohyb cien nahor tak môže subjektívne vnímať dramatickejšie, ako je reálna miera inflácie.

Ten, kto sa o ekonomiku a financie viac zaujíma, sa isto stretol aj s pojmom jadrová inflácia. Jednoducho vysvetlené, jadrová inflácia neberie do úvahy administratívne alebo sezónne vplyvy a monitoruje iba vývoj a pohyb cien, na ktoré má priamy vplyv centrálna banka. U nás jadrová miera inflácie ukazuje rast spotrebiteľských cien bez vplyvu domácich administratívnych opatrení.

Inflácia a deflácia – aký je medzi nimi rozdiel?

Deflácia je opak inflácie, teda rast hodnoty peňazí a pokles cenovej hladiny. Opäť ide o dlhodobý proces, ktorý sa týka širokého spektra tovarov a služieb. Mnohí súčasní ekonómovia a analytici, vrátane Borisa Fojtíka, vnímajú defláciu ako veľmi neželaný jav. Môže za ňou stáť mnoho faktorov, napríklad demografický vývoj (prestarnutá populácia).

Spúšťa ju extrémne negatívny sentiment v ekonomike, ktorým sa ekonomická aktivita ľudí zastavuje. Vytvorí sa taký prebytok tovarov a služieb, že predajcovia sú ochotní ísť s cenami stále nižšie, aby prežili. Ich zisky sú čoraz nižšie, až sú nútení prepúšťať.

„Mierna inflácia má význam, pozitívny efekt – motivačný. Dáva priestor na rast miezd, čo motivuje ľudí viac sa snažiť, aby mali lepší plat. Rovnako dáva možnosť zvýšiť ceny poskytovateľom služieb, keď zvýšia kvalitu svojho produktu. Deflácia, na druhej strane, spôsobí, že plat budete mať v čase nižší. To vôbec nie je motivačné,“ vysvetľuje Boris Fojtík.

Aké faktory vplývajú na rast inflácie?

Trhové hospodárstvo stojí na ponuke (tovar, ktorý je dostupný na kúpu) a dopyte (tovar, ktorý sú kupujúci ochotní si kúpiť). Oboje výrazne ovplyvňuje aj infláciu. Ekonómovia rozlišujú dva typy inflácie, ktoré vedú k všeobecnému rastu cien. Je to inflácia ťahaná dopytom a inflácia tlačená nákladmi.

Inflácia ťahaná dopytom

Ako už názov naznačuje, infláciu ťahanú dopytom môže spôsobiť dopyt spotrebiteľov po konkrétnych produktoch alebo službách. Keď sa dopyt zvyšuje, dostupná ponuka klesá. Ak je k dispozícii menej položiek, spotrebitelia sú ochotní zaplatiť viac, čoho výsledkom sú vyššie ceny. Ešte počas pandémie sme zažili obrovský dopyt po rúškach a respirátoroch, ktorých ceny vyleteli a jeden kus stál aj viac než 10 eur. Teraz, keď ich netreba a dajú sa kúpiť v každom obchode, stojí 1 jednorazový respirátor 50 centov. Takáto krátkodobá nerovnováha však dopytovú infláciu ešte nespôsobí.

Musí ísť o trvalejšie zvýšenie celkového dopytu v ekonomike, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi. Nedávnym príkladom je finančná pomoc počas pandémie, ktorá bola v niektorých krajinách, ako napríklad v USA, plošná a ako sa spätne ukazuje, aj príliš vysoká. To spôsobilo, že pri slabej ekonomike sužovanej lockdownami dopyt výrazne prevyšoval ponuku. Predajcovia tovarov a poskytovatelia služieb teda mali obmedzené kapacity a nedokázali obslúžiť celý zvýšený dopyt. Postupne preto zareagovali vyššími cenami – teda infláciou ťahanou dopytom. 

Takáto dopytom ťahaná inflácia však nemusí vznikať iba vplyvom politických zásahov do ekonomiky. Môže ju spôsobovať aj príliš silná ekonomická expanzia, keď sa ekonomika tzv. prehrieva a produkčné kapacity nestíhajú za dopytom. Ak je nezamestnanosť nízka a mzdy rastú, ľudia kupujú viac. Ak ponuka nerastie dostatočne rýchlo či dokonca stagnuje, ceny môžu rásť a viesť k inflácii.

Inflácia tlačená nákladmi

Na druhej strane, ponuková inflácia, teda inflácia tlačená nákladmi, nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov. Napríklad je to pre zvýšenie platov či cien vstupných surovín (drevo na výrobu nábytku). Dopyt po tovare sa nemení, ale jeho výroba je drahšia. To vedie k vyšším cenám hotových výrobkov.

Veľmi dobrým príkladom je zdražovanie komodít ako ropa, kovy či zemný plyn, ktorých nedostatok a obavy z toho, či k nám budú prúdiť aj naďalej, tlačili pred rokom ceny do astronomických výšok. A keďže sa plyn, a čiastočne aj ropa, využíva ako palivo a vstupná surovina pri výrobe elektrickej energie, ovplyvňoval prakticky všetky sektory.

Výrobné náklady, a tým aj cenu konečného produktu, ovplyvňujú i mzdy. Keď ekonomika funguje dobre a miera nezamestnanosti je nízka, môže dôjsť k nedostatku pracovnej sily. Aby spoločnosti zamestnancov prilákali, zvýšia platy, čím im tiež narastú náklady, ktoré opäť pocíti spotrebiteľ.

Inflácia ťahaná dopytom a tlačená nákladmi sa dnes stretávajú

„To, čo sa v posledných dvoch rokoch deje vo svete, je ako laboratórium, kde môžeme pozorovať jednotlivé druhy inflácie. Máme infláciu, ktorá má prvky nákladovej i dopytovej, je tam všetko,“ opisuje aktuálnu situáciu Boris Fojtík.

Od roku 2021 prudko rástli ceny vstupov v dôsledku pandémie a rozhodenia dodávateľských reťazcov vplyvom lockdownov a iných opatrení. Zároveň firmy a ľudia dostali rôzne kompenzačné dotácie za vynútené odstávky podnikania. Necestovali, nikam nechodili, nemali teda kde míňať a peniaze sa im nahromadili. Snažili sa míňať na tovary, ktoré boli dostupné, ale kvôli tomu, že sa nevyrábalo, dostupnosť sa výrazne scvrkla.

Ľudia mali po pandémii naakumulované úspory a potrebu sociálneho kontaktu, služieb v reštauráciách, cestovania a pod. Na druhej strane však odišla pracovná sila. Zamestnávatelia, napríklad v gastre, potrebovali rýchlo zaplniť pracovné miesta. Aby sa im to podarilo, museli ponúknuť adekvátnu mzdu. To sa spolu s extrémne silným dopytom prejavilo v cenníkoch. Do tohto inflačného kotla sa následne pridali aj vplyvy konfliktu na Ukrajine v podobe rastu cien energií, ale aj poľnohospodárskych komodít a hnojív. Jednoducho veľké inflačné laboratórium.

Inflácia ako cieľ centrálnych bánk

Vývoj inflácie a jej mieru sleduje aj Európska centrálna banka (ECB). Na meranie inflácie v eurozóne sa používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Znamená to, že krajiny Európskej únie už nepoužívajú na výpočet inflácie vlastné metódy, ale jednu rovnakú. Vďaka tomu môžeme porovnávať údaje z jednotlivých krajín. Umožňuje tiež centrálnej banke sledovať zmeny a prijímať rozhodnutia, ktoré povedú k cenovej stabilite. Cieľom je, aby inflácia bola nízka, stabilná a predvídateľná.

Väčšina etablovaných centrálnych bánk robí kľúčovú vec. Cielia infláciu k určitej hodnote alebo pásmu. Napríklad ECB má cieľ 2 %. Cielia ju kvôli tomu, aby investori a spotrebitelia vedeli plánovať do budúcna rast nákladov. Inflácia totiž ovplyvňuje náklady životné, i tie na mzdy, tovary či služby, ktoré si firma objednáva. Keď vie centrálna banka dobre cieliť infláciu, žije sa aj bežným ľuďom jednoduchšie.

„Chcete napríklad stavať dom. Dnes sa vám rozhoduje ťažko. Máte dilemu, či do toho ísť teraz, keď všetko zdraželo, alebo počkať, keď ceny možno klesnú. Na druhej strane máte obavy, či sa rast cien ešte neprehĺbi a nebude tak všetko ešte drahšie. Procesy v ekonomike sú pri tejto dynamike ťažko predvídateľné a narúšajú zabehané vzorce správania, ktoré sú nám vlastné. Ľudia potrebujú istoty,“ hovorí Fojtík. 

Centrálne banky sa dnes snažia o takú cenovú a menovú politiku, aby dostali vývoj cien a infláciu pod nejakú kontrolu. Dajú do pohybu celý reťazec udalostí, ktorý by k tomu mal viesť. Robia to zvýšením úrokových sadzieb. Keď sú totiž úrokové sadzby nižšie, ľudia čerpajú viac úverov a podporujú rast ekonomiky. A naopak. Teraz sa centrálna banka snaží „motivovať“ ľudí, aby si úvery nebrali. A tí, čo už úvery majú, budú platiť vyššie splátky, čím sa im zníži priestor na ďalšiu spotrebu.

Ak bude úroková sadzba vyššia dostatočne dlho, peniaze „odtečú“ z ekonomiky a z peňaženiek ľudí, ktorí nebudú toľko míňať. Na nedostatok peňazí budú musieť reagovať aj obchodníci, ktorí v časoch dostatku majú pocit, že môžu zvyšovať ceny. Keď však nebude mať kto kupovať a dovolia im to náklady, skúsia ceny oproti konkurencii znížiť.

Na Slovensku začala miera úspor klesať už v roku 2021, avšak k poklesu spotreby domácností došlo až v prvom štvrťroku 2023. Ľudia mali totiž po pandémii nahromadené úspory, ktoré mohli konečne míňať aj v reštauráciách a na dovolenkách, a tak spočiatku nepozerali na rast cien. Vytrvalá inflácia však nakoniec ľuďom zahryzla do peňaženiek a v tomto roku už pozorujeme pokles spotreby domácností, ako aj reálny pokles maloobchodných tržieb. Ľudia už obmedzujú svoje výdavky a to núti aj obchodníkov k väčšej opatrnosti pri cenotvorbe.

Na infláciu vplýva aj ľudské správanie

Ako hovorí Boris Fojtík, nárast inflácie a s ňou súvisiace efekty nie sú čisto len o vykalkulovanom správaní, hoci by to tak malo byť. Veľakrát fungujú davové psychózy, niektoré pohyby sú ovplyvnené emóciami. A odborníci sa faktickými a presnými vedami ako ekonómia a matematika snažia vyjadriť ľudské správanie. Lenže veda, ktorá by ho vedela jednoznačne a presne opísať, ešte neexistuje. Ľudské správanie nikdy neviete na 100 % predpovedať jednoduchými matematickými modelmi, ktoré preto často zlyhávajú. 

Niektorí producenti alebo poskytovatelia služieb zvýšia ceny produktu, keď vidia rast ich nákladov. Ďalší výrobca len predpokladá, že mu vzrastú náklady, a vidí, že okolo všetci zdražujú, preto zdraží aj on. Chvíľu bude mať extra zisk, ale ak mu náklady ozaj stúpnu, bude na tom rovnako. Niektorí sa pozerajú dopredu, hádajú, aký bude vývoj, iní už len spätne reflektujú. A týchto vzorcov správania je viac.

„Na trhoch sa objavuje aj špekulatívna zložka investorov, ktorí vidia, že cena niečoho začne veľmi rýchlo rásť, pretože je tam potenciál a veľká šanca, že surovina nebude dostupná. Surovinu napríklad skúpia a predajú ju za ešte vyššie ceny. A tak dokážu cenu vyšpičkovať ešte o niečo vyššie. Ich percento nebýva vysoké, no ani tento efekt netreba opomínať,“ vysvetľuje Fojtík.

Musíte si tiež uvedomiť, že inflácia má svoj význam. Je to prirodzený proces spojený s rastom ekonomiky. Rastie kúpyschopnosť obyvateľstva a s ňou i ceny tovarov a služieb. Inflácia by mohla byť centrálnymi bankami cielená na nulu. Avšak aby sme sa vyhli dlhodobému poklesu cenovej hladiny, je obozretnejšie cieliť infláciu mierne vyššie, v prípade ECB sú to 2 %.

„Predstavte si, že pracujete a ekonomika by fungovala tak, že o rok budete mať na (výplatnej páske) nominálne menej peňazí. To vás nemotivuje. Ľudia sú nastavení na rast, hoci do akej miery sa to prejaví na vyššej životnej úrovni, je individuálne. Mzdy sa môžu zvýšiť v priemere o 7 – 8 %, ale inflácia je 12 %. Na výplatnej páske vidíme vyššiu sumu, no reálne si kúpime o dosť menej ako rok predtým,“ vysvetľuje Fojtík.

Dodáva, že to je skôr výnimočná situácia, štandardne priemerné mzdy a ceny rastú skôr podobne. Napríklad Slovensko malo ekonomiku, ktorá dobiehala úroveň vyspelejších ekonomík. Vďaka rýchlejšiemu rastu produktivity výrobných faktorov bolo možné dosahovať vyšší rast miezd, ako bola inflácia. Ekonomická úroveň preto rástla a ľudia bohatli.

Vplyv inflácie na naše financie

Inflácia a úspory

Predstavte si, že máte odložených 10 000 eur. Plánujete ich použiť na bežnú spotrebu a zatiaľ ležia na bežnom účte, kde sa nijako nezhodnocujú. Alebo máte mzdu, ktorej nominálna hodnota spolu s infláciou nerástla, a takisto ju využívate na rôzne účely. V oboch prípadoch strácate na svojej spotrebe, za peniaze si kúpite postupom času menej a menej. Inflácia znižuje hodnotu vašich peňazí.

Konfrontovanie s infláciou môže ale vyzerať aj inak. Záleží i na tom, na aký účel máte úspory odložené. „Dobre to ilustruje vývoj cien spotrebnej elektroniky. V tomto segmente fungovala vďaka rýchlemu technologickému pokroku skôr deflácia. Ak ste si odložili 10 000 eur na domáce kino a počkali s kúpou pol roka, neprinieslo vám to znehodnotenie úspor. Ceny elektroniky klesali, preto ste si za rovnakú sumu mohli kúpiť lepšie domáce kino. Alebo auto. V porovnaní s rokom 2008 boli autá v roku 2009 o niekoľko percent lacnejšie. To isté sa dialo v tomto období aj pri bytoch a v menšej miere sa opäť deje aj v súčasnosti,“ poukazuje Fojtík na príklady, keď má cenový vývoj pozitívny vplyv.

Inflácia a úvery

Európska centrálna banka v posledných mesiacoch pristúpila k prudkému zvýšeniu úrokových sadzieb. To pre nás, jednoducho vysvetlené, znamená, že sa nám predražia hypotéky a pôžičky. Trh s pôžičkami je voľný. ECB sadzby nereguluje. Určuje spodnú úroveň úrokových sadzieb, hodnotu, pod ktorú by nemali klesnúť. Hornú hranicu určuje konkurencia. Je na trhu samotnom, kam klientske sadzby môžu vzrásť. 

Boris Fojtík dáva za príklad hypotéky: „Aby ich banka mohla poskytovať, má náklady – úrokové, operačné, rizikové. A každý trh alebo banka ich má iné. Úrokové náklady špecifikuje ECB tým, že stanoví dno, od ktorého sa budú ďalej odvíjať. Rizikové určujú, aké je riziko splácania hypotéky. Na Slovensku je nízke, teda aj náklady naň budú nízke. Operačné náklady zase zahŕňajú náklady na vybavenie hypotéky, napríklad na ľudské zdroje. Do výsledku ešte musíte započítať zložku zisku, ktorú ovplyvňuje konkurencia. Pri väčšom počte bánk poskytujúcich rovnaký produkt sa priestor na zisk zužuje. Ak dá banka úrok 8 %, nepredá žiadnu hypotéku, ak 2 %, bude v strate.“

Inflácia a podnikanie

„Stabilná inflácia zjednodušuje proces plánovania. Prináša menšie riziko, že spravíte zlé investičné rozhodnutie,“ vysvetľuje Fojtík.

Demonštruje to na príklade z roku 2008, keď ceny nehnuteľností iba rástli: „Povedzme, že ste malý investor a máte peniaze navyše. Kamarát vám predá pozemok, kde postavíte bytovku. Vidíte, že ceny stavebných materiálov rastú, no to predsa vykryje rastúca cena nehnuteľností, ktorú beriete ako fakt. Predpovedaný vývoj ste si hodili do tabuľky, kde vám vyšiel zisk. Lenže v roku 2009 – 10 sa ceny bytov prepadli a vy ste skončili v totálnej strate. Investičné rozhodnutie bolo zlé a vychádzalo z nesprávnych predpokladov vývoja cien. Pritom, keď ste rozhodnutie robili, ceny už niekoľko rokov rástli. Keby to bol rast mierne stabilný, od 0 do 5 %, bytovku postavíte a za 2 – 3 roky máte primeraný zisk. V realite ale veľa podnikateľov prerobilo a skrachovalo. Firmy, ktoré boli v biznise dlhšie, tiež stratili, no strata ich možno nepoložila. Tiež by však prijali stabilné prostredie.“

Boris Fojtík uvádza aj ďalší príklad, aké zložité môže byť (teraz) rozhodnutie začať podnikať, a to najmä, ak si to vyžaduje vyššie vstupné investície. Príchod pandémie a jej extrémny vplyv na gastro sa nedal predvídať, no aj dnešná situácia je nejasná. „Po pandémii vidíte, že ľudia chcú jesť vonku, tak si otvoríte reštauráciu. Nakúpite drahé vybavenie a otvoríte. Lenže medzičasom ľudia úspory minú a nebudú chcieť ísť tak často do reštaurácie s vyššími cenami. Klesne vám dopyt a kalkulácia už nemusí vychádzať. Nebudete môcť zvýšiť ceny a bude vám chýbať personál, lebo nebudete mať na mzdy. Pritom vybavenie reštaurácie musíte stále splácať. To môže odradiť,“ hovorí Fojtík, ktorý si ale myslí, že mať plán napriek nepredvídateľnosti nie je zbytočnosť. 

„Ak nemáte žiadny plán do budúcna, nemáte šancu ísť po nejakej ceste, lebo si žiadnu nevytýčite,“ uzatvára.

Vývoj inflácie na Slovensku

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla inflácia na Slovensku v roku 2022 najvyššiu hodnotu od roku 1993 a to 12,8 %. Pre porovnanie, rok predtým to bolo 3,2 % a v pandemickom roku 2020 narástla inflácia len o 1,9 %.

Mieru inflácie za rok 2022 ovplyvnili ceny vo všetkých hlavných zložkách, no najvýraznejšie k nej prispel prudký rast cien potravín a nealkoholických nápojov, ako aj bývania s energiami. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že 12,8 % bola iba priemerná hodnota inflácie za predošlý rok. V jednotlivých mesiacoch sme pozorovali aj vyšší medziročný rast spotrebiteľských cien. Maximálne hodnoty dosahovala inflácia v období od novembra 2022 do februára 2023, keď sa nachádzala až nad úrovňou 15 %. V marci tohto roka začala medziročná inflácia konečne klesať, pričom až v júli sa po vyše roku vrátila späť na jednocifernú hodnotu.

Aktuálna inflácia (v auguste 2023) je 8,9 %. Pokles inflácie je tak iba postupný a bude trvať ešte dlho, kým sa dostane na úrovne, na aké sme boli zvyknutí. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokles miery neznamená pokles cien. Znamená iba zmierňovanie tempa rastu cien.

Dôsledky vysokej inflácie pocítili domácnosti, ktoré museli obmedziť výdavky a mnohé i siahnuť na úspory. Inflácia totiž rástla oveľa rýchlejšie než mzdy. Podľa Národnej banky Slovenska zaznamenali reálne mzdy za celý rok 2022 najprudší prepad za posledných 22 rokov. V súčasnosti už vidíme vo väčšine odvetví mierne pozitívny medziročný rast reálnych miezd, keďže nominálne mzdy oneskorene, ale predsa postupne dobiehajú infláciu.

Vyššiu infláciu malo v celej EÚ už iba Maďarsko a Česko, pričom inflácia v Poľsku bola takmer totožná ako na Slovensku. Vysoká inflácia v porovnaní s inými krajinami EÚ tak nie je iba špecificky slovenský problém, ale dá sa skôr hovoriť o stredoeurópskom či vyšehradskom probléme.

Inflácia na Slovensku v roku 2023 a ďalej

„Infláciu na Slovensku na konci roku 2023 už máme faktormi viac-menej danú. Očakáva sa, že to bude niekde okolo 10 %. Nepredpokladáme extrémne zmeny a ani hodnotu inflácie 5 či 20 %. Odhadnúť jej ďalší vývoj, napríklad o rok, je však ťažké. Očakáva sa ďalší pomalý pokles na úrovne okolo 5 %, no situáciu na Slovensku môžu ovplyvniť aj politické rozhodnutia novej vlády, predovšetkým vo vzťahu k cenám energií,“ hovorí Boris Fojtík.

Ďalší vývoj inflácie bude, samozrejme, závisieť aj od rozhodnutí ECB. Ďalšie kroky tejto inštitúcie zodpovednej za boj s infláciou sú však v súčasnosti oveľa menšou neznámou ako pred rokom. ECB v septembri zvýšila úrokové sadzby desiatykrát v rade a jej predstavitelia dali jednoznačne najavo, že išlo zrejme o posledné zvýšenie sadzieb v tomto cykle. Súčasná výška úrokových sadzieb je totiž podľa banky dostatočne vysoká na to, aby prispela k poklesu inflácie na cieľovú úroveň. Očakávame, že ECB začne v druhej polovici roka 2024 postupne znižovať sadzby.

Na infláciu má však vplyv aj celý rad ďalších faktorov, z ktorých niektoré sú čiastočne predvídateľné a niektoré úplne nepredvídateľné. Ide teraz hlavne o to, ako sa budú ďalej vyvíjať konflikty vo svete, najmä na Ukrajine a Blízkom východe, či napätie na Taiwane.

Aktuálna miera inflácie je v roku 2023 stále nezdravá 

„Keď hovoríme o štandardnej, normálnej inflácii, tá sa pohybuje od 1 do 3 %. Môže sa stať, že niektoré tovary a služby zdražia aj o 5 % medziročne, no iné zase zlacnejú, a tým sa to kompenzuje. Mzdy tiež štandardne rastú o 2 – 5 %,“ hovorí Fojtík.

Dnešná miera inflácie a jej vývoj vysiela nečitateľný signál pre trh a spotrebiteľov. V tejto situácii sa nevieme dobre zariadiť a plánovať. Ako sme už vysvetlili, inflácia je dobrý sluha, no zlý pán, potrebujeme, aby jej rast bol stabilný, nízky a predvídateľný.

Inflácia a investovanie – ako ochrániť peniaze? 

Dramatický rast inflácie začína meniť aj prístup ľudí k peniazom. V minulosti skôr rozmýšľali, kde ich uložiť bez rizika, že o ne prídu. Dnes z každej strany počuť, že inflácia nám „kradne“ peniaze, preto sa čoraz viac zaoberáme tým, ako ich ochrániť.

Ak chcete zistiť, o akú sumu infláciou prichádzate, použite kalkulačku pre infláciu.

Jednou z najlepších možností je investovanie. „Investovať sa oplatí vždy. V súčasnej situácii ale do toho nechoďte s tým, že investovanie zázračne vyrieši problém s infláciou. Nie je to produkt, ktorý by vás vyslovene zachránil pred súčasnou mierou znehodnotenia peňazí. Teda, ak sa nebavíme o vysokorizikových investíciách. Tie vám môžu priniesť 20 % zisk, ale môžu vám zobrať aj celú investíciu. Viac ako kedykoľvek predtým platí, že by ste mali byť pri investovaní opatrný a poradiť sa so skúseným odborníkom,“ radí Fojtík. 

Investovanie má svoje špecifiká. Hodnota investície môže rásť, ako aj klesať. Všetky šoky, ktorým svet v poslednej dobe čelil, či už ide o vypuknutie pandémie, inváziu Ruska na Ukrajinu alebo prudký rast inflácie, sa prejavili aj turbulenciami na finančných trhoch. Ešte v roku 2019 sa mohlo zdať, že akcie iba rastú a na dlhopisových trhoch sa nič zaujímavé nedeje, avšak to už neplatí. Volatilita je späť a prináša aj riziko minimálne krátkodobého poklesu hodnoty vašich úspor.

„Nepozerá sa na to dobre, ak sme pred mesiacom mali nasporených 50 000 eur a teraz je to, povedzme, 45 000. Lenže musíte uvažovať tak, že ste peniaze neuložili na pol roka či rok, ale na horizont 7, 8 až 10 rokov,“ radí Fojtík a zdôrazňuje, že ak chcete byť pri investovaní úspešný, nemôžete spanikáriť a vyberať v poklese.

Finančné trhy sa z každej negatívnej situácie dostali. Potvrdzujú to aj v tomto roku, keď na mimoriadne negatívny rok 2022 dokázali akciové trhy nadviazať silným rastom, najmä počas prvej polovice roka. Aj keď akciové trhy počas leta či začiatkom jesene skôr klesali, z pohľadu zhodnotenia majú zatiaľ dobrý rok. Dlhopisové trhy síce poklesy z uplynulých období ešte nevymazali, výnosový potenciál dlhopisov do budúcnosti však významne stúpol. 

Tým, že je dnešná inflácia nezdravá, odtrhnutá od všetkého, čo sme žili a poznali, vieme ťažko odhadnúť, kam sa trhy pohnú. „Nikto nevie predpovedať vývoj, ale každý rozumný bankár vám povie, že si máte zmenšiť riziko prípadnej straty alebo menšieho výnosu investovaním v intervaloch. Ak máte väčší objem peňazí, radšej si ho rozložte, investujte pravidelne. Pretože aj keď sa už môže zdať, že trhy dosiahli svoje dno, vždy môžu klesnúť ešte nižšie, čo viete časťou peňazí využiť vo svoj prospech,“ uzatvára Fojtík.

Tip pre vás:

Chcete vedieť, čo sa dialo na finančných trhoch či ako investovať v najbližšom období? Aj o tom sa dočítate na našom blogu.

Investovanie sa môže zdať náročné na pochopenie. Preto sme sa rozhodli zostaviť 7 jednoduchých princípov, ktoré vám pomôžu pri investovaní a vaše peniaze tak môžu rásť.