Inflácia: Čo to je a ako nad ňou vyhráte?

Čo je inflácia?

Slovo inflácia pomenúva rast cien tovarov a služieb. „Medzi infláciou a zdražovaním nie je žiadny rozdiel. V striktnom ponímaní je to celkový nárast cenovej hladiny. Nestačí, že stúpne cena jedného či dvoch tovarov, ktoré môžu zdvihnúť cenovú hladinu, musí to byť komplex vecí,“ vysvetľuje Boris Fojtík, ekonomický analytik v Tatra banke.

Ide teda o všeobecný nárast, ktorý ovplyvňuje aj vaše každodenné nákupy a spotrebu. Rastú náklady na bývanie, odievanie, potraviny, dopravu, ceny paliva. Jednoducho povedané, za peniaze, ktoré máte, si po inflácii (zdražení) kúpite menej tovarov či služieb než pred ňou. Inflácia znižuje hodnotu peňazí. Dôsledky inflácie teda cíti každý z nás.

Vnímaná inflácia

Vnímaná inflácia je hodnota inflácie, ako ju vnímajú obyčajní ľudia. Napríklad keď sa niekoho spýtate na ulici, koľko si myslí, že je aktuálna inflácia, a dotyčný vám povie nejakú hodnotu. V bežných časoch dlhodobo stabilnej a nízkej inflácie si ľudia väčšinou myslia, že rast cien je vyšší, ako je podľa meraní štatistického úradu. Bežný spotrebiteľ sa štatistikou nezaoberá a pri hodnotení vývoja cien vychádza len zo svojich každodenných nákupov, pričom skôr si zapamätá, že nejaký tovar zdražel, než že jeho cena poklesla. Pohyb cien nahor tak môže subjektívne vnímať dramatickejšie, ako je reálna miera inflácie.

Jadrová inflácia

Ten, kto sa o ekonomiku a financie viac zaujíma, sa isto stretol aj s pojmom jadrová inflácia. Jednoducho vysvetlené, jadrová inflácia neberie do úvahy administratívne alebo sezónne vplyvy a monitoruje iba vývoj a pohyb cien, na ktoré má priamy vplyv centrálna banka. U nás jadrová miera inflácie ukazuje rast spotrebiteľských cien bez vplyvu domácich administratívnych opatrení.

Inflácia a deflácia – aký je medzi nimi rozdiel?

Deflácia je opak inflácie, teda rast hodnoty peňazí a pokles cenovej hladiny. Opäť ide o dlhodobý proces, ktorý sa týka širokého spektra tovarov a služieb. Mnohí súčasní ekonómovia a analytici, vrátane Borisa Fojtíka, vnímajú defláciu ako veľmi neželaný jav. Môže za ňou stáť mnoho faktorov, napríklad demografický vývoj (prestarnutá populácia).

Spúšťa ju extrémne negatívny sentiment v ekonomike, ktorým sa ekonomická aktivita ľudí zastavuje. Vytvorí sa taký prebytok tovarov a služieb, že predajcovia sú ochotní ísť s cenami stále nižšie, aby prežili. Ich zisky sú čoraz nižšie, až sú nútení prepúšťať.

„Mierna inflácia má význam, pozitívny efekt – motivačný. Dáva priestor na rast miezd, čo motivuje ľudí viac sa snažiť, aby mali lepší plat. Rovnako dáva možnosť zvýšiť ceny poskytovateľom služieb, keď zvýšia kvalitu svojho produktu. Deflácia, na druhej strane, spôsobí, že plat budete mať v čase nižší. To vôbec nie je motivačné,“ vysvetľuje Boris Fojtík.

Aké faktory vplývajú na rast inflácie?

Trhové hospodárstvo stojí na ponuke (tovar, ktorý je dostupný na kúpu) a dopyte (tovar, ktorý sú kupujúci ochotní si kúpiť). Oboje výrazne ovplyvňuje aj infláciu. Ekonómovia rozlišujú dva typy inflácie, ktoré vedú k všeobecnému rastu cien. Je to inflácia ťahaná dopytom a inflácia tlačená nákladmi.

Inflácia ťahaná dopytom

Infláciu ťahanú dopytom môže spôsobiť dopyt spotrebiteľov po konkrétnych produktoch alebo službách. Keď sa dopyt zvyšuje, dostupná ponuka klesá. Ak je k dispozícii menej položiek, spotrebitelia sú ochotní zaplatiť viac, čoho výsledkom sú vyššie ceny. Ešte počas pandémie sme zažili obrovský dopyt po rúškach a respirátoroch, ktorých ceny vyleteli a jeden kus stál aj viac než 10 eur. Teraz, keď ich netreba a dajú sa kúpiť v každom obchode, stojí jednorazový respirátor 50 centov.

Takáto krátkodobá nerovnováha však dopytovú infláciu ešte nespôsobí. Musí ísť o trvalejšie zvýšenie celkového dopytu v ekonomike, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi. Príkladom je finančná pomoc počas pandémie, ktorá bola v niektorých krajinách, ako napríklad v USA, plošná a ako sa spätne ukazuje, aj príliš vysoká. To spôsobilo, že pri slabej ekonomike sužovanej lockdownami dopyt výrazne prevyšoval ponuku. Predajcovia tovarov a poskytovatelia služieb teda mali obmedzené kapacity a nedokázali obslúžiť celý zvýšený dopyt. Postupne preto zareagovali vyššími cenami – teda infláciou ťahanou dopytom.

Takáto dopytom ťahaná inflácia však nemusí vznikať iba vplyvom politických zásahov do ekonomiky. Môže ju spôsobovať aj príliš silná ekonomická expanzia, keď sa ekonomika tzv. prehrieva a produkčné kapacity nestíhajú za dopytom. Ak je nezamestnanosť nízka a mzdy rastú, ľudia kupujú viac. Ak ponuka nerastie dostatočne rýchlo či dokonca stagnuje, ceny môžu rásť a viesť k inflácii.

Inflácia tlačená nákladmi

Na druhej strane, ponuková inflácia, teda inflácia tlačená nákladmi, nastáva, keď sa zdražuje v dôsledku rastu výrobných nákladov. Napríklad je to pre zvýšenie platov či cien vstupných surovín (drevo na výrobu nábytku). Dopyt po tovare sa nemení, ale jeho výroba je drahšia. To vedie k vyšším cenám hotových výrobkov.

Veľmi dobrým príkladom je zdražovanie komodít ako ropa, kovy či zemný plyn, ktorých nedostatok a obavy z toho, či k nám budú prúdiť aj naďalej, tlačili ceny v druhej polovici roka 2022 do astronomických výšok. A keďže sa plyn, a čiastočne aj ropa, využíva ako palivo a vstupná surovina pri výrobe elektrickej energie, ovplyvňoval prakticky všetky sektory.

Výrobné náklady, a tým aj cenu konečného produktu, ovplyvňujú i mzdy. Keď ekonomika funguje dobre a miera nezamestnanosti je nízka, môže dôjsť k nedostatku pracovnej sily. Aby spoločnosti zamestnancov prilákali, zvýšia platy, čím im tiež narastú náklady, ktoré opäť pocíti spotrebiteľ.

Inflácia ako cieľ centrálnych bánk

Vývoj inflácie a jej mieru sleduje aj Európska centrálna banka (ECB). Na meranie inflácie v eurozóne sa používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Znamená to, že krajiny Európskej únie už nepoužívajú na výpočet inflácie vlastné metódy, ale jednu rovnakú. Vďaka tomu môžeme porovnávať údaje z jednotlivých krajín. Umožňuje tiež centrálnej banke sledovať zmeny a prijímať rozhodnutia, ktoré povedú k cenovej stabilite. Cieľom je, aby inflácia bola nízka, stabilná a predvídateľná.

Väčšina etablovaných centrálnych bánk robí kľúčovú vec. Cielia infláciu k určitej hodnote alebo pásmu. Napríklad ECB má cieľ 2 %. Cielia ju kvôli tomu, aby investori a spotrebitelia vedeli plánovať do budúcna rast nákladov. Inflácia totiž ovplyvňuje náklady životné, i tie na mzdy, tovary či služby, ktoré si firma objednáva. Keď vie centrálna banka dobre cieliť infláciu, žije sa aj bežným ľuďom jednoduchšie.

„Chcete napríklad stavať dom. V situácii, keď ceny prudko rastú, sa robí rozhodnutie ťažko. Máte dilemu, či do toho ísť, keď všetko dražie, na druhej strane máte obavy, či sa rast cien ešte neprehĺbi,“ hovorí Fojtík.

Centrálne banky sa vždy snažia o takú menovú politiku, aby bol vývoj cien stabilný. Ak sa aj napriek tomu inflácia dostane mimo želané pásmo, pristúpia k zmene úrokových sadzieb:

• Keď sú úrokové sadzby nízke, ľudia čerpajú viac úverov, čím podporujú rast ekonomiky a zrýchlenie rastu cien. 


• Naopak, keď sa centrálna banka snaží infláciu tlmiť, sadzby zvýši. Ak bude úroková sadzba vyššia dostatočne dlho, peniaze „odtečú“ z ekonomiky a z peňaženiek ľudí, ktorí nebudú toľko míňať.
  
  Na nedostatok peňazí budú musieť reagovať aj obchodníci, ktorí v časoch dostatku majú pocit, že môžu zvyšovať ceny. Keď však nebude mať kto kupovať a dovolia im to náklady, skúsia ceny oproti konkurencii znížiť.

Na infláciu vplýva aj ľudské správanie

Ako hovorí Boris Fojtík, nárast inflácie a s ňou súvisiace efekty nie sú čisto len o vykalkulovanom správaní, hoci by to tak malo byť. Veľakrát fungujú davové psychózy, niektoré pohyby sú ovplyvnené emóciami. A odborníci sa faktickými a presnými vedami ako ekonómia a matematika snažia vyjadriť ľudské správanie. Lenže veda, ktorá by ho vedela jednoznačne a presne opísať, ešte neexistuje. Ľudské správanie nikdy neviete na 100 % predpovedať jednoduchými matematickými modelmi, ktoré preto často zlyhávajú.

„Na trhoch sa objavuje aj špekulatívna zložka investorov, ktorí vidia, že cena niečoho začne veľmi rýchlo rásť, pretože je tam potenciál a veľká šanca, že surovina nebude dostupná. Surovinu napríklad skúpia a predajú ju za ešte vyššie ceny. A tak dokážu cenu vyšpičkovať ešte o niečo vyššie. Ich percento nebýva vysoké, no ani tento efekt netreba opomínať,“ vysvetľuje Fojtík.

Musíte si tiež uvedomiť, že inflácia má svoj význam. Je to prirodzený proces spojený s rastom ekonomiky. Rastie kúpyschopnosť obyvateľstva a s ňou i ceny tovarov a služieb. Inflácia by mohla byť centrálnymi bankami cielená na nulu. Avšak aby sme sa vyhli dlhodobému poklesu cenovej hladiny, je obozretnejšie cieliť infláciu mierne vyššie, v prípade ECB sú to 2 %.

„Predstavte si, že pracujete a ekonomika by fungovala tak, že o rok budete mať na (výplatnej páske) nominálne menej peňazí. To vás nemotivuje. Ľudia sú nastavení na rast, hoci do akej miery sa to prejaví na vyššej životnej úrovni, je individuálne. Mzdy sa môžu zvýšiť v priemere o 7 – 8 %, ale inflácia je 12 %. Na výplatnej páske vidíme vyššiu sumu, no reálne si kúpime o dosť menej ako rok predtým,“ vysvetľuje Fojtík. Dodáva, že to je skôr výnimočná situácia, štandardne priemerné mzdy a ceny rastú skôr podobne.

Vplyv inflácie na naše financie

Inflácia a úspory

Predstavte si, že máte odložených 10 000 eur. Plánujete ich použiť na bežnú spotrebu a zatiaľ ležia na bežnom účte, kde sa nijako nezhodnocujú. Alebo máte mzdu, ktorej nominálna hodnota spolu s infláciou nerástla, a takisto ju využívate na rôzne účely. V oboch prípadoch strácate na svojej spotrebe, za peniaze si kúpite postupom času menej a menej. Inflácia znižuje hodnotu vašich peňazí.

Konfrontovanie s infláciou môže ale vyzerať aj inak. Záleží i na tom, na aký účel máte úspory odložené. „Dobre to ilustruje vývoj cien spotrebnej elektroniky. V tomto segmente fungovala vďaka rýchlemu technologickému pokroku skôr deflácia. Ak ste si odložili 10 000 eur na domáce kino a počkali s kúpou pol roka, neprinieslo vám to znehodnotenie úspor. Ceny elektroniky klesali, preto ste si za rovnakú sumu mohli kúpiť lepšie domáce kino. Alebo auto. V porovnaní s rokom 2008 boli autá v roku 2009 o niekoľko percent lacnejšie,“ poukazuje Fojtík na príklady, keď má cenový vývoj pozitívny vplyv.

Inflácia a úvery

Ak inflácia narastá, Európska centrálna banka pristupuje k zvýšeniu úrokových sadzieb. Znamená to, že sa predražia hypotéky a pôžičky. Trh s pôžičkami je voľný. ECB sadzby nereguluje. Určuje len spodnú úroveň úrokových sadzieb, hodnotu, pod ktorú by nemali klesnúť. Hornú hranicu určuje konkurencia. Je na trhu samotnom, kam klientske sadzby môžu vzrásť.

Boris Fojtík dáva za príklad hypotéky: „Aby ich banka mohla poskytovať, má náklady – úrokové, operačné, rizikové. A každý trh alebo banka ich má iné. Úrokové náklady špecifikuje ECB tým, že stanoví dno, od ktorého sa budú ďalej odvíjať. Rizikové určujú, aké je riziko splácania hypotéky. Na Slovensku je nízke, teda aj náklady naň budú nízke. Operačné náklady zase zahŕňajú náklady na vybavenie hypotéky, napríklad na ľudské zdroje. Do výsledku ešte musíte započítať zložku zisku, ktorú ovplyvňuje konkurencia. Pri väčšom počte bánk poskytujúcich rovnaký produkt sa priestor na zisk zužuje. Ak dá banka úrok 8 %, nepredá žiadnu hypotéku, ak 2 %, bude v strate.“

Inflácia a podnikanie

Stabilná inflácia zjednodušuje proces plánovania. Prináša menšie riziko, že spravíte zlé investičné rozhodnutie.

„Ste malý investor a máte peniaze navyše. Kamarát vám predá pozemok, kde postavíte bytovku. Vidíte, že ceny stavebných materiálov rastú, no to predsa vykryje rastúca cena nehnuteľností, ktorú beriete ako fakt. Predpovedaný vývoj ste si hodili do tabuľky, kde vám vyšiel zisk. Lenže v roku 2009 – 10 sa ceny bytov prepadli a vy ste skončili v totálnej strate. Investičné rozhodnutie bolo zlé a vychádzalo z nesprávnych predpokladov vývoja cien. Pritom, keď ste rozhodnutie robili, ceny už niekoľko rokov rástli. Keby to bol rast mierne stabilný, od 0 do 5 %, bytovku postavíte a za 2 – 3 roky máte primeraný zisk. V realite ale veľa podnikateľov prerobilo a skrachovalo. Firmy, ktoré boli v biznise dlhšie, tiež stratili, no strata ich možno nepoložila. Tiež by však prijali stabilné prostredie,“ vysvetľuje Fojtík.

Ešte predtým, ako sa pustíte do investovania a podnikania, vytvorte si plán. Hoci sa nedá predvídať každá situácia na trhu, môže vám pomôcť prežiť ťažšie obdobie. Realisticky tiež zhodnotíte, do čoho sa oplatí či neoplatí investovať svoje peniaze.

Vývoj inflácie na Slovensku

Štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelne vydáva informácie o vývoji inflácie na Slovensku. Napríklad v roku 2022 dosiahla najvyššiu hodnotu od roku 1993 a to 12,8 %. Pre porovnanie, rok predtým to bolo 3,2 % a v pandemickom roku 2020 narástla inflácia len o 1,9 %.

Ak vás zaujíma, ako sa vyvíjala inflácia na Slovensku v priebehu rokov, pozrite si našu prehľadnú tabuľku.

Inflácia Slovenska v porovnaní s krajinami V4

Aktuálne informácie o vývoji inflácie v celej Európskej únii získate na oficiálnom webe Eurostat.

Inflácia a investovanie – ako ochrániť svoje peniaze? 

Dramatický rast inflácie začína meniť aj prístup ľudí k peniazom. V minulosti skôr rozmýšľali, kde ich uložiť bez rizika, že o ne prídu. Dnes z každej strany počuť, že inflácia nám „kradne“ peniaze, preto sa čoraz viac zaoberáme tým, ako ich ochrániť.

Ak chcete zistiť, o akú sumu infláciou prichádzate, použite kalkulačku pre infláciu.

Jednou z najlepších možností je investovanie. „Investovať sa oplatí vždy. Nechoďte však do toho s tým, že investovanie zázračne vyrieši problém s infláciou. Teda, ak sa nebavíme o vysokorizikových investíciách. Tie vám môžu priniesť 20 % zisk, ale môžu vám zobrať aj celú investíciu. Viac ako kedykoľvek predtým platí, že by ste mali byť pri investovaní opatrní a poradiť sa so skúseným odborníkom,“ radí Fojtík.

Investovanie má svoje špecifiká. Hodnota investície môže rásť, ako aj klesať. Ovplyvňuje ju totiž aj politická situácia vo svete, vrátane vojnových konfliktov či mimoriadnych stavov ako pandémia. „Nepozerá sa na to dobre, ak sme pred mesiacom mali nasporených 50 000 eur a teraz je to, povedzme, 45 000. Lenže musíte uvažovať tak, že ste peniaze neuložili na pol roka či rok, ale na horizont 7, 8 až 10 rokov,“ radí Fojtík a zdôrazňuje, že ak chcete byť pri investovaní úspešní, nemôžete spanikáriť a vyberať v poklese.

Finančné trhy sa z každej negatívnej situácie dostali. „Nikto nevie predpovedať vývoj, ale každý rozumný bankár vám povie, že si máte zmenšiť riziko prípadnej straty alebo menšieho výnosu investovaním v intervaloch. Ak máte väčší objem peňazí, radšej si ho rozložte, investujte pravidelne. Pretože aj keď sa môže zdať, že trhy dosiahli svoje dno, vždy môžu klesnúť ešte nižšie, čo viete časťou peňazí využiť vo svoj prospech,“ uzatvára Fojtík.

Tip pre vás: Recept na úspešné investovanie

Osvojte si 7 jednoduchých princípov, ktoré vám môžu pomôcť lepšie zhodnotiť vaše peniaze.

Investičná sedmička