Spravujú miliardy Slovákom. Manažér lídra trhu pre HN: Do kryptomien nedávajte viac ako päť percent úspor

Autor: Martin Smrek, vedúci produkt manažmentu Tatra Asset Managementu | 14.07.2022 | 6 min. čítania

Pre Hospodárske noviny sa vyjadril Martin Smrek.

V rozhovore Martin Smrek, vedúci produkt manažmentu spoločnosti Tatra Asset Management, hovorí:

• Prečo sa investori môžu zo súčasného prepadu na trhoch tešiť. 
• Na čo sa pri výbere investície pozerať. 
• A aké najčastejšie chyby v investovaní robíme.

Ako v súčasných turbulentných časoch investujete vy osobne?

Pravidelne, dlhodobo, poklesy prijímam s chladnou hlavou, využívam ich na doinvestovanie. Som dynamický investor, verím investovaniu do akcií firiem. Mám zriadené investičné sporenia do akciových podielových fondov. Tak sporím na rast svojho majetku, ako aj na vzdelanie svojich detí, pravidelne, každý mesiac.

V prípade negatívneho vývoja na finančných trhoch, keď akcie klesajú a podiely v akciových fondoch sú lacnejšie, zvyšujem výšku pravidelného sporenia a navyše tieto obdobia využívam na mimoriadne platby, čím zvyšujem výnosový potenciál svojich sporení. Spravidla platí, že čím väčší je pokles na akciovom trhu, tým väčšia je suma, ktorú investujem. Využívam najmä situácie s viac ako 20-percentnými poklesmi. Posledné väčšie investície som robil v marci 2020, keď prišla prvá vlna korony a poklesy na akciových trhoch presiahli hranicu 30 percent, ako aj nedávno, pred pár týždňami. Väčšie investície rozkladám na viacero častí v čase, spravidla na tri časti minimálne v trojmesačných rozstupoch. Znižujem tak riziko nesprávneho načasovania investície.

V dôsledku dvojcifernej inflácie však aktuálne reálne prichádzame o úspory v hotovosti aj na bežných účtoch. Vystrašiť však môžu aj správy o padajúcich akciových trhoch, klesajúcich indexoch a blížiacej sa recesii. Ako teda investovať?

Ak vám pri investovaní môžem niečo garantovať, tak to, že hodnota investície bude rásť, ako aj klesať. Je úplne prirodzené, že dobré obdobia na finančných trhoch sa striedajú s horšími. História nás učí, že tých dobrých období je výrazne viac, trvajú dlhšie a sú silnejšie. Horšie obdobia sú najmä emocionálnou skúškou pre investorov, tie treba jednoducho vydržať. Finančné trhy sa vždy z každej negatívnej situácie dostali, je to len otázka času.

Čo to znamená pre potenciálneho investora?

Poklesy na akciových trhoch sú pre nich dobrou správou. Môžu tak aktuálne nakúpiť „so zľavou“. Ceny akcií sú v priemere o 15 až 20 percent nižšie ako na začiatku roka, keď sa akciové trhy nachádzali na historických maximách. Využívanie poklesov na akciových trhoch je jedným zo základných princípov, ako zvýšiť výnosový potenciál.

Pri tých existujúcich je dôležité zachovať si chladnú hlavu, nepanikáriť, predčasne neukončovať v poklesoch. Stále vlastnia rovnaký počet akcií alebo podielov, len tie majú vplyvom negatívneho obdobia aktuálne nižšiu hodnotu. Ak by svoju investíciu ukončili v poklese, svoju virtuálnu stratu by premenili na reálnu.

Ak však niekto nakúpil akcie pred pár mesiacmi, teraz prerába. Napríklad akcie Amazonu stáli ešte v apríli 158 dolárov, teraz je to len 111. Ako sa na to pozerať?

Ľudia majú tendenciu, najmä vplyvom filmov, pozerať sa na investovanie ako na dynamickú aktivitu, kde treba rýchlo konať. Je to však beh na dlhú trať. Ak investujem peniaze do akéhokoľvek finančného aktíva iba na pár mesiacov s vidinou rýchleho zisku, nejde o investovanie, ale o špekuláciu. Ak si niekto kúpil konkrétnu akciu a robil to s presvedčením znalosti finančného zdravia danej spoločnosti, udržateľnosti jej podnikateľského príbehu či konkurenčnej výhody, a nezaznamenal výrazné zhoršenie jej vyhliadok, nie je dôvod, aby po pár mesiacoch negatívneho vývoja svoju investíciu ukončil.

Na druhej strane platí, že ak dám peniaze do akcií jednej jedinej firmy, vystavujem sa veľkému riziku závislosti od úspechu jedného podnikateľského príbehu. Ak daná firma nebude úspešná, ak sa jej prestane dariť, moje riziko je veľké. Že moja vybraná firma je aktuálne globálne úspešný gigant a jej sa to nemôže stať? História si pamätá mnoho prípadov dominantných firiem, ktorých príbeh sa skončil neúspechom.

Čo je riešením?

Základom úspechu je diverzifikácia. Komplikovaný pojem založený na ľudovej múdrosti „neklaďte všetky vajíčka do jedného košíka“. Rozdelením do väčšieho množstva aktív vieme významne znížiť riziko. Preto napríklad podielové fondy, celosvetovo najobľúbenejší nástroj pre bežných investorov, nikdy nedávajú peniaze do jednej, dvoch či desiatich akcií. Prostredníctvom nich je možné zarábať na stovkách firiem, stovkách podnikateľských príbehov. Najväčším čarom diverzifikácie je skutočnosť, že existuje veľké množstvo spôsobov jej realizácie. Investíciou do akcií väčšieho počtu firiem sa to nekončí. Ak chcem riziko rozložiť ešte viac, dám peniaze do firiem z rôznych sektorov. Nebudem teda dávať peniaze iba do technológií, ale aj do automobilového, strojárskeho, potravinárskeho či farmaceutického priemyslu.

Nezameriam sa iba na jednu časť sveta, ale aj na Ameriku, Európu aj rozvíjajúce sa krajiny. Pre prevažnú väčšinu ľudí sú akcie príliš dynamické, preto má zmysel pokračovať v diverzifikácii ďalej a pridať k nim napríklad aj dlhopisy, realitné investície či komodity. Nie s cieľom zvýšenia výnosu, ale s cieľom zníženia rizika.

Aké chyby pri investovaní ľudia robia najčastejšie?

Napadá mi paralela so správaním v obchode. Vidím tovar s označením „20-percentná prirážka“. Absurdná predstava, veď kto by to kúpil? Pri investovaní sa tak však správame. Práve takéto kúpy väčšina ľudí robí najčastejšie a najradšej. Po výrazných nárastoch na trhoch, keď vidieť vynikajúcu minulú výkonnosť, vtedy investujeme. Naopak, keď je na trhoch nervozita a cena aktív klesá, vtedy nám to nenapadne.

Investovať má však zmysel práve v poklesoch na trhoch. Samozrejme, v negatívnych obdobiach nikdy neviete, či už trhy našli svoje dno, od ktorého sa odrazia. Viete však, že nakupujete lacnejšie ako predtým. Výrazne tým zvyšujete svoju šancu na výnos a úspech. Jednou z najčastejších chýb je aj nesprávny výber produktu, nereálnosť očakávaní a ukončenie investície v poklese. Ak očakávam vysoký výnos a investujem do mimoriadne konzervatívneho podielového fondu, tak síce nebudem nepríjemne prekvapený vysokým kolísaním hodnoty investície, na druhej strane vysoký výnos nedosiahnem.

Naopak, ak som veľmi konzervatívny klient a investujem do dynamického fondu s možnosťou vysokého výnosu, je pravdepodobné, že emočne nezvládnem výraznejšie kolísanie hodnoty mojej investície a ukončím ju v tom najnevhodnejšom čase – v poklese. Zásadnou chybou je nedodržanie horizontu, spravidla z dôvodu jej negatívneho vývoja. Investor sa vtedy nechá ovládnuť emóciou a zo strachu z ešte väčšieho poklesu, ukončí svoju investíciu predčasne, pred naplnením svojho cieľa či horizontu.

Aký je v súčasnosti záujem o podielové fondy na Slovensku?

Na Slovensku sú podielové fondy najvyužívanejším investičným produktom. Celkový objem majetku v podielových fondoch aktuálne presahuje 12 miliárd eur. Kým v priebehu roku 2020 do nich pribudli zdroje v objeme 2,6 miliardy eur, za uplynulý rok 2021 to už bolo 3,5 miliardy. Čoraz viac Slovákov má záujem ochrániť svoje peniaze pred infláciou, mimoriadne populárne sú najmä investičné sporenia. Tie predstavujú produkty pravidelného investovania do podielových fondov, ktoré pre začínajúcich investorov predstavujú ideálny spôsob, ako začať krok za krokom.

Na čo by sa mal pri výbere investície klient pozerať?

V prvom rade by mal vyriešiť dilemu, či chce do toho ísť „na vlastnú päsť“ alebo nechá svoje investície vyberať a spravovať profesionálom. Bežný človek nemá dostatočné znalosti, skúsenosti ani kapitál na to, aby sám dokázal zvládať nástrahy finančných trhov. Akcie akých spoločností si vyberiem? Na základe čoho? Kedy ich kúpim, kedy predám? Aké finančné nástroje použijem? Ako budem riadiť riziko? Toto sú otázky, ktoré je pre bežného človeka lepšie prenechať profesionálom.

Mal by si zadefinovať, aký výnos chce dosiahnuť, aké riziko kolísania hodnoty je ochotný podstúpiť, aký je jeho investičný horizont, či aké sú požiadavky na likviditu. Pri úvahách o potenciálnych produktoch treba odpovede na tieto parametre navzájom zohľadniť. Ak požadujem vysoký výnos, ale mám veľmi krátky horizont a veľmi zle by som znášal výrazné kolísanie hodnoty mojej investície, nemal by som si vyberať dynamický produkt. Ten by ma vystavil riziku nezvládnutia väčších poklesov investície a jej predčasnému ukončeniu so stratou.

Za kým by mal so svojimi peniazmi investor ísť, aké má možnosti?

Ak chce do toho ísť na vlastnú päsť, dnes je k dispozícii množstvo digitálnych užívateľsky prívetivých prostredí, cez ktoré je možné nakúpiť akékoľvek finančné aktívum. Dáta ohľadom úspešnosti takéhoto investovania sú však neúprosné. Prevažná väčšina bežných ľudí končí takéto investovanie so stratou. Bežný človek by preto skôr mal zvážiť návštevu silnej finančnej inštitúcie.

Má zmysel v súčasnosti investovať do zelených fondov? ESG (Environmental, Social a Governance) 
hodnotenie firiem je často dosť kontroverzné, sťažoval sa na to aj Elon Musk, keď Tesla skončila na horšom mieste ako rafinérka.

Rastúca popularita spoločensky zodpovedného investovania súvisí so zmenami správania a preferencií ľudí. Prebiehajúce milénium možno s trochou zveličenia nazvať aj ako „milénium uvedomelých spotrebiteľov“. Nedá sa však jednoducho predpovedať, či spoločensky zodpovedné investovanie bude výnosnejšie ako klasické. Je tu niekoľko rozmerov. Na jednej strane platí, že tým, že nebudem dávať peniaze do oblastí, ako je tabak, alkohol či gambling, ktoré nie sú spoločensky zodpovedné, ale sú profitabilné, môžem sa oberať o ich výnosový potenciál. Aktuálne najviac rezonuje téma klasických palív, ako napríklad ropa, ktorých ceny v poslednom období výrazne vzrástli. ESG investície ich vyraďujú, čo v poslednom období spôsobilo zaostávanie ESG za klasickými prístupmi. No v pokoronovom oživení v roku 2020 to zas bolo práve ESG, ktorému sa darilo lepšie.

Na druhej strane však platí, že ESG investovanie nie je charitou. Aj pri ňom je dosiahnutie výnosu na prvom mieste. Záleží však na spôsobe, akým sa výnos dosiahne. To z takejto investície robí hodnotovú otázku. Prispieť k lepšiemu životu na tejto planéte môžem nielen separovaním odpadu či šetrením energie, môžem tak urobiť aj spoločensky zodpovedným. Tým môžem dosiahnuť viacero cieľov. Mojim peniazom tak môžem dať výnosový potenciál a pritom mojou investíciou urobím aj veľa dobrého.

Aký názor máte na kryptomeny, mali by byť súčasťou investičného portfólia?

Kryptomeny nepatria medzi štandardné finančné nástroje, majú skôr povahu špekulatívneho charakteru a je spojené s výraznými rizikami poklesu hodnoty investície. Mnohých ľudí lákajú kryptomeny, najmä v obdobiach výrazných nárastov hodnoty. Málokto si však uvedomuje, že v kryptomenách môžu zažiť aj poklesy hodnoty na úrovni 80 aj 90 percent.

Pri špekuláciách platí jednoduché pravidlo, neodporúča sa do nich dávať viac, ako je klient ochotný stratiť. Riziká sú neobmedzené, potenciál obrovských ziskov vždy a za každých okolností prináša aj riziko veľkých strát. Praktickou radou môže byť investícia maximálne vo výške piatich percent dlhodobých úspor klienta.

Ako na to, do čoho sa investor rozhodne dať peniaze, vplýva jeho vek?

Vek či životná fáza, v ktorej sa človek nachádza, môžu významne ovplyvňovať investičné rozhodnutia. Čím dlhší je horizont, tým dynamickejší produkt si môže klient zvoliť, ak mu to dovoľuje jeho riziková tolerancia. Viac ako samotný vek môžu ovplyvniť investičné rozhodnutia ciele, ktoré klient sleduje. Ak plánujem svoje prostriedky použiť napríklad o tri až päť rokov na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti, mal by som uvažovať skôr o konzervatívnejších produktoch. Ak rozmýšľam o zabezpečení budúcnosti dieťaťa, horizont takého cieľa je veľmi dlhý, v takom prípade je zmysluplné využiť dynamické produkty.

Povedzme, že niekto si doteraz ani nevytváral finančnú rezervu, ani neinvestoval. Napríklad čerstvo zamestnaný absolvent vysokej školy. Koľko percent z výplaty by mal investovať?

V budovaní dlhodobej rezervy majú Slováci výrazné rezervy. Podľa nášho posledného prieskumu si krátkodobú rezervu vytvára 75 percent Slovákov, dlhodobú iba 40 percent. Je zmysluplné začať s budovaním krátkodobej finančnej rezervy. Jej výška by mala predstavovať minimálne troj- až šesťnásobok mesačných výdavkov. Mala by byť vytváraná a uložená na produkte, ako je bežný alebo sporiaci účet, kde môže byť kedykoľvek dostupná s nulovým rizikom kolísania hodnoty, výnosový potenciál pre takéto peniaze nehrá rolu. Zabezpečím sa tak na nečakané situácie, ako je napríklad strata zamestnania či porucha auta.

Budovanie majetku či financovanie väčších cieľov v budúcnosti, ako napríklad nové auto, bývanie, vzdelanie dieťaťa či dôchodok, predstavujú ciele, na ktoré je potrebné tvoriť dlhodobú rezervu. Tu už treba rozmýšľať o produktoch s výnosovým potenciálom, s potenciálom na ochranu peňazí pred infláciou, ako sú investičné produkty. Najjednoduchším spôsobom, ako začať, je forma pravidelného investovania napríklad formou investičného sporenia, minimálne vo výške 10 percent príjmu. Toto percento je rozumné upravovať v čase, zvýši sa mi plat, zlepší sa mi finančná situácia, budem si sporiť viac.

Kto je Martin Smrek

Martin Smrek pracuje v spoločnosti Tatra Asset Management od roku 2004, aktuálne na pozícii vedúceho oddelenia produkt manažmentu. Problematike finančných trhov, investovaniu a téme zvyšovania finančnej gramotnosti sa venuje 20 rokov. Od roku 2018 zastupuje Slovensko ako člen stálej pracovnej skupiny Investor Education Platform v rámci Európskej asociácie správcovských spoločností EFAMA.

Naspäť