Ako dopadnú úrokové preteky centrálnych bánk?

Autor: Martin Ďuriančik, podpredseda predstavenstva DDS Tatra banky | 12.09.2022 | 4 min. čitania

Ako dopadnú úrokové preteky centrálnych bánk? Pre HN Komentáre sa vyjadril Martin Ďuriančik, predseda predstavenstva TAM.

• Napriek nižšej inflácii pristupuje americký Fed k tejto téme výrazne zodpovednejšie, za čo aj získava na trhoch adekvátnu kredibilitu. 
• Vyššie sadzby nemajú schopnosť zvýšiť dodávky ani znížiť ceny energií. Rovnako neznížia ceny potravín ani nevyriešia nedostatok čipov či zaseknuté dodávateľské vzťahy.
• História ukazuje, že dostať vysokú infláciu pod kontrolu sa väčšinou podarilo iba za cenu ekonomickej recesie.

Centrálne banky sa tento rok veľmi snažia stiahnuť na seba pozornosť finančných trhov a celkom sa im to aj darí. K úrokovým pretekom sa už pridala aj ECB a po desiatich rokoch začala dvíhať úroky na plusovú úroveň. Bezprecedentným zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov v minulom týždni konečne potvrdila, že inflačné riziká treba považovať za vážne. Polrok nekonania a držania menovej politiky na dlhodobo uvoľnenej úrovni bol naozaj v danej situácii neobhájiteľný. 

V podobnom radikálnom scenári sa očakáva aj najbližší krok Fedu na budúci týždeň. Priaznivé indikátory trhu práce to zatiaľ umožňujú, nezabúdajme však, že pôjde o druhé trištvrtepercentné zvýšenie za sebou, a že dolárové úroky už tento rok vzrástli o 2,25 percenta. Napriek nižšej inflácii (silný dolár, nezávislosť od dovozu energií) pristupuje americký Fed k tejto téme výrazne zodpovednejšie, za čo aj získava na trhoch adekvátnu kredibilitu. 

So sadzbami, ako rýchlym riešením na aktuálne problémy, je to však pomerne zamotané. Prikladáme im vysokú dôležitosť v boji s infláciou, ale ich krátkodobé efekty môžu byť otázne, respektíve nemusia fungovať práve teraz. Vyššie sadzby nemajú schopnosť zvýšiť dodávky ani znížiť ceny energií. Rovnako neznížia ceny potravín ani nevyriešia nedostatok čipov či zaseknuté dodávateľské vzťahy. Na čo majú vplyv, je pokles samotného dopytu (štúdie však ukazujú, že aktuálna inflácia sa dá vysvetliť len na 15 až 20 percent rastúcim dopytom, väčšiu časť môžeme spoľahlivo pripísať energiám a zaseknutej ponuke). Vyššie sadzby však zvýšia napríklad aj cenu hypoték, a tým ochladia stavebný boom a nezmyselný rast cien bývania. Zároveň dvíhajú depozitné úrokové sadzby a výnosy dlhopisov a konzervatívnych investičných produktov, čím zvyšujú u ľudí preferenciu vytvárania úspor pred spotrebou. 

História ukazuje, že dostať vysokú infláciu pod kontrolu sa väčšinou podarilo iba za cenu ekonomickej recesie. A to je, samozrejme, príliš vysoká cena, ktorá má v sebe navyše značné politické dosahy. Úrokové preteky sú aj preto motivované presvedčením, že zdvihnúť sadzby na dostatočnú úroveň by sa malo urobiť čo najrýchlejšie, kým to ešte ekonomiky dokážu absorbovať bez vysokého rizika dlhodobejšej stagflácie. Posledná dekáda nám však dostatočne presvedčivo ukázala, že centrálne banky nedokázali nájsť tú správnu mieru citlivosti v menovej politike, ktorá by v rámci riešenia problémov nevytvárala nerovnováhy a nepresúvala riziká v ešte väčšej miere do budúcnosti. Z tohto vyplývajú aj aktuálne obavy, že to opäť prestrelíme.

Naspäť