Ako začať so živnosťou?
Je to naozaj jednoduché?

Kto si môže založiť živnosť?

Živnosť si môže založiť každý občan, ktorý dovŕši vek 18 rokov, je bezúhonný a je spôsobilý na právne úkony. Čo sa týka bezúhonnosti, živnostenský zákon sa ako na bezúhonného pozerá na osobu, ktorá nie je trestaná za majetkový alebo hospodársky trestný čin. Čiže ak máte nejaký iný trestný čin, vždy je na posúdení živnostenského úradu, či vám živnosť schváli alebo nie.
Rýchly príklad: ak je niekto trestaný za jazdu pod vplyvom alkoholu, tak mu neumožnia podnikať v doprave a podobne. Ide totiž o úmyselný trestný čin. V prípade, že ide o neúmyselný čin z nedbanlivosti, tak sa to neposudzuje.

A ešte musí byť človek občanom Európskej únie.

Áno, musí byť občanom Slovenskej republiky, a v tom prípade je zároveň aj občanom Európskej únie, čo už nemusí dokladovať. Výpis z registra trestov si živnostenský register stiahne sám z registra trestov. Občania iných krajín si taktiež môžu založiť na Slovensku živnosť, avšak musia doložiť výpis z registra trestov z domovskej krajiny.

Čo všetko potrebujeme na to, aby sme si mohli založiť živnosť?

Najdôležitejšia vec je vyplniť dotazník alebo žiadosť, ktorú podáme na živnostenský register. V žiadosti sú rôzne informácie o identifikácii živnostníka alebo podnikateľa. Môže si zvoliť obchodné meno či podať žiadosť o miesto podnikania, ktoré nemusí byť totožné s jeho trvalým bydliskom.

Kam máme ísť, keď si chceme založiť živnosť?

Existujú tri spôsoby, ako si živnosť založiť.
Prvý je fyzicky navštíviť jednotné kontaktné miesto, kde si vypíšem žiadosť. V tomto prípade sa za živnosti platí. Päť eur za každú voľnú živnosť a 15 eur za každú viazanú alebo remeselnú živnosť.
Druhá možnosť je podať žiadosť cez portál slovensko.sk elektronicky. V mnohých prípadoch si to vyžaduje dosť veľa IT zručností a niekedy aj veľa trpezlivosti. Support na portáli slovensko.sk je veľmi flexibilný a veľmi nápomocný, ale niekedy naozaj aj technicky zdatnejší používatelia majú v tomto prípade problém.

Ale práve online možnosť môže byť celkom výhodná v časoch, keď momentálne všetci bojujeme s koronavírusom.

Určite áno. Aj naša spoločnosť a iné spoločnosti na trhu ponúkajú možnosť založiť si živnosť online prostredníctvom nich. To je už spomínaný 3. spôsob založenia živnosti. Je to veľmi jednoduché, celý proces trvá 10 minút. Nepotrebujete mať žiadne podpisové certifikáty, občiansky preukaz a tak ďalej. Žiadosť si vyklikáte online, zaplatíte a prakticky na druhý deň môžete začať podnikať.

Koľko teda stojí, keď si chcem živnosť založiť? Alebo sa to líši prípad od prípadu, ktoré sme spomenuli?

Viac menej áno. Fyzicky podanú žiadosť som už spomenul. Čo sa týka elektronických žiadostí, v rámci kampane Tatra banky pre živnostníkov bude naša spoločnosť už čoskoro ponúkať založenie živností bezplatne. S povinnosťou otvoriť účet v Tatra banke následne po založení.

Odkedy môžem po založení živnosti začať podnikať?

Živnosť je ohlásená doručením živnostenskému registru. Technicky to znamená, že keď žiadosť podáte napríklad v pondelok, tak väčšinou už v utorok dostane živnostenský register vašu žiadosť a zapíše ju. Samozrejme, môžete si zvoliť aj neskorší dátum v prípade, že to potrebujete. Napríklad, ak žiadosť vybavíte v decembri, ale podnikať chcete až od prvého januára.

Aké sú moje povinnosti po založení živnosti? Viem, že je to veľmi obšírna otázka, ale skúste aspoň stručne vymenovať, o ktoré ide.

Ako som spomínal, registráciu pre daň z príjmu fyzických osôb vykonáva živnostenský register. Je však potrebné sa zaregistrovať na portáli finančnej správy a takisto si vytvoriť autorizáciu na svoju živnosť, keďže už dva roky platí povinnosť živnostníkov komunikovať elektronicky.
To znamená, že všetky daňové priznania a akékoľvek podnety či žiadosti na finančnú správu musia ísť elektronicky. Bez autorizácie by ste to urobiť nevedeli. Odporúčame ju urobiť ihneď, ako živnosť vznikne. Lebo veľakrát sa stane, že prvá interakcia s daňovým úradom je pri podávaní daňových priznaní motorových vozidiel v januári, čo znamená veľký nápor na registre, ktoré potom nestíhajú. Štandardne sa autorizácie robia do 24 hodín. Takže je to naozaj nenáročné. Dá sa to zvládnuť za nejakých desať minút. Toto je teda určite prvá vec.
No a potom samotné podávanie daňových priznaní. Podať daňové priznanie pre fyzické osoby má povinnosť každý živnostník. V prípade, že máte motorové vozidlo, či už na živnosť alebo používate súkromné vozidlo na podnikanie, do konca januára nasledujúceho roka treba podať daňové priznanie motorových vozidiel.
A ak ste platiteľom DPH, musíte podávať daňové priznanie k DPH, či už mesačne alebo kvartálne.
No a takou špecifickou povinnosťou, aj pomerne zložitou, v prípade, že máte zamestnancov, okrem toho, že sa musíte prihlásiť na daň zo závislej činnosti, buď elektronicky alebo to za vás môže spraviť váš účtovník, je tiež potrebné podávať mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a takisto prehľad na daňový úrad a na konci roka urobiť ročné zúčtovanie.
To sú asi hlavné povinnosti. Ďalšie vám potom vyplývajú z daného predmetu podnikania.

Čo je to IČO a DIČ?

IČO je identifikačné číslo organizácie, čiže je to jednoznačný identifikátor každej „eseročky“, akciovej spoločnosti, živnostníka a občianskeho združenia.
DIČ je daňové identifikačné číslo, ktoré prideľuje daňový úrad subjektom, ktoré majú povinnosť sa registrovať.
Klienti sa taktiež veľakrát pýtajú, čo je to IČ DPH a aký je medzi nimi rozdiel.
IČ DPH je identifikačné číslo platiteľa DPH. Spoločnosti nemusia, ale môžu byť platiteľmi DPH. Po založení živnosti je možné sa dobrovoľne prihlásiť ako platiteľ DPH alebo v prípade, ak dosiahnete obrat 49 790 EUR za 12 po sebe idúcich mesiacov, vzniká vám povinnosť stať sa platiteľom DPH.
V skratke len vysvetlím: ak ste platiteľom DPH, fakturujete všetko s DPH. A tiež si môžete DPH požiadať na vstupe. To znamená, že si kúpite notebook, ktorý stojí 1 200 EUR, z čoho tých 200 EUR bude DPH, ktorú vám štát vráti.
Samozrejme, keď budete predávať tovary alebo služby, tak tú DPH musíte na faktúrach alebo na pokladničných dokladoch evidovať. Takže otázka je, komu sa to oplatí komu a komu nie.
Jednoduché kritérium na to je, že ak predávate služby a predávate ich fyzickým osobám, je veľký predpoklad, že nemáte veľké náklady. Vtedy sa vám DPH nevyplatí lebo v podstate tou DPH zaťažujete svojich klientov.
Ak predávate tovar aj služby, závisí to od toho, koľko je percent na vstupe tovaru a koľko je percent služieb.
No a ak predávate prakticky čokoľvek platiteľom DPH, tak v tom prípade sa vám určite oplatí využiť benefit vratiek DPH od štátu a na platiteľa DPH sa zaregistrovať.
V tomto kontexte ešte upozorním na jednu veľkú vec, ktorá sa nám ako účtovnej firme veľmi často stáva, a to je povinnosť registrovať sa za tzv. špeciálneho platiteľa DPH.
Je to podľa paragrafu 7, respektíve 7a, zákona o DPH. A platí to aj pri nakupovaní služieb z Európskej únie, čo je napríklad Facebook, Google a tak ďalej, čo si veľakrát klienti neuvedomujú. Že keď si nakúpia reklamu napríklad na Facebooku či na Googli, skôr ako to urobia majú povinnosť zaregistrovať sa a potom z toho platiť aj daň.
Za nesplnenie tejto povinnosti a za nepodanie daňového priznania každý mesiac sú pokuty. Čiže ak nemáte účtovníka, prípadne až na konci roka mu donesiete v igelitke bločky, tak vás môže čakať nepríjemné prekvapenie, že ste zmeškali povinnosť a ešte ste 12 daňových priznaní nepodali. Na toto si teda určite treba dať pozor.

Čo potrebujeme na vedenie živnosti okrem trpezlivosti?

Trpezlivosť určite, na Slovensku a aj s úradmi.
Ale neviem si predstaviť podnikateľa, ktorý by sa zaobišiel bez bankového účtu. Aj keď, samozrejme, stačí vám registračná pokladňa, ale v dnešnej dobe sa asi bez bankového účtu podnikať nedá.
No a potom je to už vyslovene len o tom, čo idete robiť.
Niekto dokáže fungovať tak, že mu stačí nejaký fakturačný nástroj, fakturuje a peniaze mu chodia na účet.
Keď predávate tovar alebo prijímate akúkoľvek hotovosť, tak prakticky za každý tovar a za každú službu je potrebné evidovať tržbu v pokladni.
Existujú dva typy pokladnice. Klasické fyzické krabice, takzvané ORP, ktoré sú pripojené online, alebo virtuálna registračná pokladnica, kde vám finančná správa pridelí kód a vy sa prihlásite na portál finančnej správy. Tam si potom tržby evidujete, takže štát to má automaticky pod kontrolou.
Je ešte veľa ďalších vecí, napríklad, keď si potrebujete otvoriť prevádzku, napríklad kaderníctvo a podobne, je potrebné prevádzku ohlásiť. Živnostenského registru, to sa dá urobiť on-line, no napríklad my to robíme pre našich klientov bezplatne, a potom ešte na hygienu a väčšinou aj mestu alebo obci.

Keď vás počúvam, ja by som určite išla do toho, že by som požiadala o pomoc. Mám totiž niekedy pocit, že je pri tom strašne veľa vecí, na ktoré treba dávať pozor. Koľko platíme mesačne, keď máme živnosť? Odporučili by ste zároveň ľuďom, aby mysleli dopredu na dane a odvody a odkladali si nejaké peniaze, ktoré budú musieť neskôr zaplatiť?

Určite áno, najmä preto, že oproti „eseročke“ sú výbery zo živnosti prakticky neobmedzené. To znamená, že máte peniaze na účte a vy si ich vyberáte. Nijako sa to nedokladuje, nie je tam žiadna daň a tak ďalej. Takže stane sa, že potom pri daňovom priznaní, či už v marci alebo v prípade odkladu v júni, tie peniaze chýbajú. Takže na to treba myslieť. Dá sa veľmi pekne vypočítať, akú vysokú daň budete musieť zaplatiť.
Technicky živnostník neplatí nič. Sú ale, samozrejme, veci, na ktoré treba myslieť. Ak za vás nikto neplatí zdravotné poistenie, tak máte povinnosť platiť preddavky, v minimálnej výške je to okolo 70 eur. Každý rok sa to 1. januára zvyšuje. Preddavky fungujú tak, že na konci roka je ročné zúčtovanie. To znamená, že daňový úrad vám spočíta všetky vaše príjmy, je tam taký koeficient, ktorým sa to vydelí, a následne vám povie, koľko ste mali zaplatiť. A v podstate porovná to, čo ste zaplatili na preddavkoch verzus to, čo máte uhradiť. Čiže vám môže vzniknúť preplatok alebo nedoplatok, ktorý treba následne dorovnať.
No a potom ešte takým častým nákladom živnostníka býva, čo určite odporúčame, účtovník. Niekto, kto sa týmto veciam rozumie. Daňová evidencia, respektíve vedenie účtovníctva živnostníka, je naozaj extrémne jednoduché a takisto je extrémne lacné. Bavíme sa možno o sume 50 či 100 EUR za vypracovanie daňového priznania a nejaké poradenstvo ročne. Už len spomínaná pokuta 900 alebo 1 000 EUR za nepodanie daňových priznaní je oproti stovke naozaj veľký nepomer. Takže by to mal byť človek, na ktorého sa môžete vždy obrátiť. Aj my v rámci našej spoločnosti, ktorá sa venuje účtovníctvu, máme klientov živnostníkov, a raz za čas niekto zavolá a my mu poradíme. Treba sa vždy takýmto chybám vyhnúť.

Podmienky pre živnostníkov sa v našej krajine dosť menili. Každú zmenu sprevádzali turbulentné diskusie. Ľudia mali vo zvyku si radšej zakladať v istom období „eseročky“ a všelijako to obchádzať. Dá sa povedať, že situácia je už dnes stabilizovaná?

Pevne verím, že áno. Už len prijatím zákona 100 opatrení pre podnikateľov sa schválilo, že daňovo-odvodové zákony budú mať vždy účinnosť 1. januára nasledujúceho roka.
Minule som pre niekoho robil porovnanie a v podstate len tri najčastejšie zákony, ktoré boli, sa v roku 2019 menili 18-krát. Sledovať to je naozaj šialenstvo a na Slovensku sa často prijímali zákony ako dodatky k úplne iným zákonom. Čiže aj vám, aj keď si sledujete samotný zákon a tom či bol novelizovaný, sa môže pokojne stať, že v zákone o odpadoch vám príjmu niečo, čo patrí do zákona o DPH. Obchádza sa tým totiž legislatívny proces, ktorý je nejakým spôsobom nastavený.
Takže verím, že toto sa zlepšilo a aj do budúcna sa zlepší a že nebude dochádzať k takým umelým presunom medzi živnostníkmi a „eseročkami“, ako tomu bolo v minulosti.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Verím, že tieto rady pomôžu všetkým ľuďom, ktorí či už zvažujú založenie živnosti, alebo chcú začať podnikať.