Aké sú práva a povinnosti živnostníka
po založení živnosti?

Potrebuje živnostník právnika?

Som presvedčený o tom, že áno. Každá osoba, ktorá rozmýšľa o tom, že začne podnikať, môže využiť služby advokáta, ktorý ten zákon pozná a dokáže ju usmerniť. Dokáže ju informovať o tom, aké sú zákonné možnosti a, naopak, limitácie. Ušetrí jej čas a v neposlednom rade ju usmerní. Ktokoľvek rozmýšľa o tom, že začne podnikať ako živnostník, potrebuje v prvom rade zistiť, či činnosť, ktorú chce vykonávať, je vôbec živnosť. Zdanlivo banálna otázka, avšak nie každá činnosť je živnosťou. Medzi živnosti patria klasické remeselné činnosti, napríklad maliari, murári, elektrikári, taktiež ľudia podnikajúci v IT biznise a napríklad aj dizajnéri, účtovníci a tak ďalej. Naopak, živnosťami nie sú činnosti, ktoré vykonáva napríklad psychológ, geodet, daňový poradca alebo aj advokát. Čiže popri tomto základnom rozlíšení, čo je aj čo nie je živnosť, dokáže advokát budúcemu živnostníkovi vysvetliť, aké sú základné nevyhnutné náležitosti na to, aby vôbec mohol premýšľať o tom, že si živnosť založí. A to sú tri podmienky, ktoré stanovuje zákon. Dosiahnutie osemnástich rokov, bezúhonnosť a spôsobilosť na práva a povinnosti. Ďalšia vec, v ktorej vie advokát pomôcť, je vysvetlenie toho, aké živnosti poznáme. Sú to buď voľné živnosti, to znamená živnosti, ktoré môže vykonávať ktokoľvek bez ohľadu na to, či v danej oblasti má nejaké vzdelanie alebo prax. Ich zoznam pravidelne zverejňuje ministerstvo vnútra na svojej stránke a aktualizuje tento zoznam. Alebo či to je na druhej strane remeselná, prípadne viazaná živnosť. To sú živnosti, pri ktorých osoba, ktorá ju chce vykonávať a podnikať v danej oblasti, potrebuje buď výučný list, alebo predchádzajúcu skúsenosť, alebo sa môže, ak nedisponuje takýmto vzdelaním, spoľahnúť na služby tzv. zodpovedného zástupcu. Viazaná živnosť je napríklad činnosť cestovných kancelárií a pri remeselných živnostiach, popri už spomínaných, je to napríklad hodinár, kaderník alebo mäsiar.

Aké najčastejšie právne veci riešia živnostníci?

Živnostníci predstavujú veľmi rôznorodú skupinu podnikateľov. Avšak bez ohľadu na to, na začiatku riešia všetci rovnaké povinnosti, ktoré im zákon stanovuje. Sú to v prvom rade tri registračné povinnosti. Povinnosť registrovať sa na daňovom úrade. Daňový úrad im pridelí daňové identifikačné číslo, musia sa zaregistrovať na daň z príjmov. Potom je to registrácia v Sociálnej poisťovni, tam je to jednoduchšie, pretože prvý rok je živnostník oslobodený od odvodov. A v neposlednom rade je to registrácia do zdravotnej poisťovne. To sú však iba registračné povinnosti, následne sú to napríklad povinnosti od prvého dňa mať označenú prevádzku. Napríklad pri remeselných živnostiach, ak majú živnostníci nejakú dielňu alebo pri dizajnéroch kanceláriu, tá prevádzka musí byť od prvého dňa označená. Pri remeselných činnostiach množstvo živnostníkov, napríklad elektrikári, murári a tak ďalej, potrebuje prejsť školením na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Na druhej strane, ľudia podnikajúci v gastro priemysle musia riešiť rôzne povolenia od hygieny. Čiže líši sa to od jednej činnosti k druhej.

Aké sú zmluvné typy?

To je dobrá otázka. Poznáme rôzne zmluvné typy, ale predtým, než sa im budem venovať, by som v prvom rade zdôraznil, že zo svojej praxe viem, že množstvo živnostníkov podceňuje potrebu zachytiť tie dohody, ktoré na začiatku majú so zmluvnými partnermi akoukoľvek formou. Spoľahnú sa iba na ústnu dohodu. Tá je v poriadku, kým tie vzťahy fungujú, avšak, ak vznikne problém, tak potom je ťažké dopátrať sa pravdy, aký je vlastne skutočný stav a čo bola tá pôvodná dohoda. Čiže v prvom rade by som odporúčal na začiatku zmluvného vzťahu zachytiť tie dohody písomne, či už formou zmluvy, alebo jednoduchej objednávky.
A čo sa týka zmluvných typov, poznáme rôzne, od tých najbežnejších, ako je kúpna zmluva, zmluva o dielo, zmluva o spolupráci, s ktorými sa stretávame bežne a poznajú ich aj laici, až po menej frekventované zmluvné vzťahy, ako sú napríklad zmluva o reklame, zmluva o sprostredkovaní, mandátna zmluva, lízingová zmluva. Tých zmlúv je nespočetné množstvo. Niektorí živnostníci majú skúsenosť so zmluvami o mlčanlivosti, ktoré sú na začiatku zmluvného vzťahu. Popri týchto vymenovaných, ktoré zákon pozná a definuje, existujú aj takzvané nepomenované zmluvy. To sú zmluvy, ktoré kombinujú prvky viacerých už vymenovaných zmlúv. V každom prípade sa živnostníci mnohokrát boja. Tu by som rád odporučil, ak si myslíte, že o ten zmluvný vzťah prídete, o ten biznis, ktorý sa vám črtá, skúste to aspoň formou zjednodušenej objednávky. A aby ste nemuseli prechádzať tým procesom vždy znova a znova, je vhodné osloviť advokáta, ktorému poviete, čo chcete robiť, v akom biznise chcete podnikať a on vám dokáže prichystať vzorovú zmluvu alebo objednávku, ktorú viete opakovane používať. A tým pádom stres z toho, že znova a znova musím dojednávať nejaké písomnosti, odpadá.

Čo sú najčastejšie chyby? Na čo si dať pozor pri podpisovaní zmlúv?

Pri podpisovaní zmlúv existuje viacero okruhov, ktoré bez ohľadu na to, o akom zmluvnom type sa bavíme, sú univerzálne platné a keď si ich teraz vymenujeme, každý uvidí, že majú aj nejakú logickú štruktúru. V prvom rade je to taká banalita ako určenie zmluvných strán. Pri živnostníkoch je dôležité nezabúdať na identifikačné číslo osoby, je to jedinečný údaj, ktorý definuje daného živnostníka.
Keď máme určené zmluvné strany, je to, samozrejme, určenie predmetu, to znamená, akú službu idem poskytnúť alebo aký tovar idem dodať. Špecifikácia predmetu by mala byť dostatočne jasná a určitá a môže byť buď v samotnej zmluve, respektíve objednávke, alebo ju môžeme definovať v prílohe k tej zmluve. V takom prípade musí, samozrejme, zmluva odkazovať na danú prílohu. To je veľmi jednoduchý príklad, ale v praxi sa stretávame s prípadmi, že špecifikácia tohto diela je pomerne široká, obsahuje napríklad viacero príloh. V takomto prípade je dôležité nezabudnúť na prioritu dokumentácie, to znamená určiť, ak sú tam rozpory, ktorý dokument má prednosť.
Tretí okruh, na ktorý je potrebné dať si pozor, je cena. Takisto dohodnúť platobné podmienky, to znamená, či tam bude zálohová faktúra, aká je splatnosť faktúr, či v prípade, ak mi protistrana neplatí, máme možnosť ukončiť zmluvu a podobne.
Štvrtý bod sú lehoty. To znamená, dokedy mám tovar dodať alebo službu poskytnúť. Tento rok máme všetci neblahú skúsenosť s covidom a pri lehotách je potrebné dávať pozor aj na tzv. prípady vyššej moci. To sú prípady, ktoré objektívne znemožňujú výkon mojej činnosti alebo poskytnutie danej služby.
Ako piaty bod by som uviedol práva a povinnosti zmluvných strán, pretože môžu byť rôzne, poskytovať si súčinnosť, o niečom informovať a podobne. Potom sú to sankčné mechanizmy, znie to možno veľmi odborne, ale v zásade sú to jednoduché veci. Je to dohoda o tom, či niektoré povinnosti budú sankcionované zmluvnými pokutami, prípadne, ako sa bude uplatňovať náhrada škody a aj napríklad dohoda o úroku z omeškania. Úplne posledný bod je dohoda o tom, kto bude prípadný spor rozhodovať. Či to bude všeobecný súd Slovenskej republiky alebo využijú služby takzvaného rozhodcovského súdu.

V tomto prípade by ste vy odporučili čo?

Asi by som odporúčal slovenský súd.

Čo ak sme už zmluvu podpísali a chceme ju zmeniť?

V prípade, ak sa zmenili podmienky, ako prvé by som odporúčal uistiť sa, či aj náš zmluvný partner to vníma rovnako. Či naozaj je tam dohoda o tom, že podmienky sa zmenili. Lebo predpokladom toho, aby sme zmenili zmluvu, je dohoda. Ak to tak je a obe zmluvné strany chcú zmeniť zmluvu, tak potom odporúčam písomne zachytiť takúto dohodu. Opätovne je to práve kvôli tomu, aby sme predchádzali vzniku súdneho sporu. Na to nám slúži inštitút dodatku k zmluve a z praxe viem, že najčastejšie sa menia tri okruhy. Buď samotný predmet, čas za ktorý sa to robí alebo výška odplaty. To je v zásade všetko.

Čo máme robiť, keď nám podnikateľský zámer alebo projekt nevyšiel? Ako postupovať?

V takomto prípade sa v zásade núkajú dve možnosti. Prvou možnosťou je, ak je tam vôľa na oboch zmluvných stranách, spísanie nejakého dodatku alebo dohody, ktorou sa ten zmluvný vzťah korektne ukončí. Takáto dohoda, dajme tomu môže to byť dohoda o urovnaní, je osobitný typ dohody, ktorý umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa, za akých podmienok ten zmluvný vzťah dobehne, vysporiadajú sa finančne a takáto dohoda eliminuje do budúcnosti akékoľvek riziko súdneho sporu. Preto ju určite odporúčam. Na dohodu však treba dvoch a ak to nie je možné, tak, samozrejme, môžete analyzovať, najlepšie prostredníctvom advokáta, jednostranné možnosti ukončenia zmluvy. Tie najbežnejšie sú odstúpenie od zmluvy a výpoveď, ale zákon pripúšťa aj iné možnosti. A v prípade, ak je podpísaná „zlá“ zmluva, ktorá neumožňuje jednostranné ukončenie, na čo si treba dávať pozor, tak v takom prípade je osobitne dôležité osloviť advokáta, pretože ten dokáže ešte skúmať, či tam nie sú nejaké zákonné možnosti ukončenia zmluvy.

Asi vždy, keď sa ide podpisovať nejaká zmluva, by sa mal na ňu pozrieť advokát. Podľa mňa je to úplne najbezpečnejšia možnosť.

Áno. A je to rýchle a pomerne lacné riešenie.

Čo robiť v prípade súdneho sporu?

Zo svojej skúsenosti viem, že iba veľmi malé percento podnikateľov je zaskočených súdnym sporom. To znamená, že keď príde pošta, otvorí ju a zrazu je tam dajme tomu žaloba. Drvivá väčšina vie, že ten zmluvný vzťah nefunguje, že sa nevyvíja správnym smerom. Čiže moje odporúčanie by bolo určite, ak máte takýto zmluvný vzťah, ktorý vidíte, že môže smerovať k nejakému súdnemu sporu, určite vyhľadajte advokáta. S ním viete prebrať aktuálny stav a on vám vie pomôcť buď daný vzťah ešte nejakým spôsobom zachrániť, alebo vás naopak pripraviť už na samotný súdny spor. Čiže určite by som odporúčal vyhľadať advokáta.

Ako prebieha mimosúdne vyrovnanie?

Mimosúdne urovnanie je osobitná forma, ako riešiť existujúce spory. Ako už vyplýva z jeho názvu, neprebieha pred súdom. Orgán, ktorý sa spor snaží nejakým spôsobom vyriešiť, je buď advokát, alebo mediátor. Ja zo svojej praxe určite odporúčam mimosúdne urovnanie. Treba povedať, že je spojené s tým, že musíte byť schopný nejakého kompromisu. Nie je to stopercentný úspech, avšak čiastočnú stratu vymeníte za ušetrený čas, peniaze a v neposlednom rade psychické zdravie. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že podľa posledných štatistík, ktoré boli zverejnené v roku 2017, je dĺžka obchodno-právneho sporu, t. j. keď ho rieši všeobecný súd Slovenskej republiky, 22 mesiacov, ale realita je omnoho horšia. Zatiaľ čo mimosúdne urovnanie dokážete mať hotové za niekoľko týždňov.

A treba povedať, že niekedy, aj keď tá druhá strana, ktorá robí niečo, čo sa nám nepozdáva a dostane takýto návrh, tak sa zľakne a dokáže to posunúť veci ďalej. Súdy sú preťažené, sporov je veľa, trvá to dlho. Ako si ale na súde uplatniť svoj nárok?

V prípade, že mimosúdna dohoda nebola možná, lebo, ako sme spomínali, na to treba vždy dvoch, tak ten lepší prípad je, keď chcete žalovať vy. Je to z jednoduchého dôvodu, a to, že máte dostatok času sa na tú žalobu pripraviť. Opätovne, treba vyhľadať advokáta. V advokátovi, samozrejme, nie je záchrana sama osebe. Advokát potrebuje podklady na to, aby vedel posúdiť, či je váš nárok oprávnený. Preto je potrebné so sebou priniesť zmluvu alebo objednávku, nejaké preberacie listy alebo nejaké iné dokumentácie ako e-maily, esemesky, čokoľvek, čo preukazuje váš nárok. Advokát sa na to pozrie, posúdi to a v prípade, že máte nárok, a teda dokáže vám získať alebo obhájiť ten nárok na súde, tak vám vlastne načrtne procesnú stratégiu, aké budú ďalšie kroky. A ak sa dohodnete, tak ten ďalší krok je to, že podpíšete zmluvu o poskytovaní právnych služieb s advokátom, udelíte mu plnomocenstvo a on následne pripraví žalobu.

Čo robiť, keď sa náhodou ocitnete na druhej strane, ako sa brániť súdnemu sporu?

Tam je to horšie, a to z jednoduchého praktického hľadiska. V takomto prípade určite odporúčam preberať poštu. Či už listinnú alebo elektronickú. V mojej praxi sa stretávam s absurdnou skúsenosťou, že mnohí živnostníci alebo aj podnikatelia a firmy jednoducho prestanú preberať poštu. Myslia si, že sa tým niečo vyrieši, čo je totálny nonsens, pretože v momente, keď nepreberáte poštu, neviete, čo vám prišlo. A pokojne sa môže stať, že vám príde žaloba, ku ktorej sa nevyjadríte, a prehráte rozsudkom pre meškanie. To znamená, že ani sa na súd nedostanete a rovno prehráte. Preto je dôležité preberať poštu. Spolu so žalobou je vám totiž doručená aj výzva na vyjadrenie. A tu sa dostávame k tomu, prečo je to problematické. Je to preto, že pri výzve na vyjadrenie je lehota iba 15 dní. To znamená, že vy musíte za tých 15 dní nájsť advokáta, ten to musí pochopiť a za tých 15 dní sa musí aj vyjadriť. Zdá sa, že to je dosť času, ale z praxe viem, že je to pomerne šibeničné. Čiže v prípade, ak vám príde žaloba, konajte rýchlo a obozretne a určite to nenechávajte na náhodu.

Držím vám palce, aby ste sa vyhýbali všetkým súdnym sporom. A aby ste advokátov navštevovali iba preto, aby vám pomohli len preventívne. Dúfam, že sme vám poskytli dosť zaujímavých informácií, ktoré vám padnú vhod.