Odvaha a vytrvalosť doviedla bratov k úspešnému biznisu s nápojmi

| 01.05.2022 | 5 min. čítania

Gabriel Oprendek v zahraničí nabral inšpiráciu a vedomosti, potom sa vrátil domov do Košíc a s bratom rozbehol biznis. Medzi prvými na Slovensku začali vyrábať cider.

Počiatky neboli ľahké, no nevzdali sa – ani keď im nevyšlo 24 pokusov novej receptúry, ani keď im dochádzali financie. Dnes okrem cideru ponúkajú originálne remeselné limonády či zázvorové shoty a ich výrobky sa tešia obľube aj za hranicami.

V zahraničí obľúbený, u nás neznámy – cider

„Ak chcete mať dobrú kariéru, musíte buď mnoho rokov študovať, alebo ísť rovno podnikať,“ približne tak znela myšlienka pedagóga, ktorý v Dánsku učil Gabriela Oprendeka. Mladý Slovák si ju vzal k srdcu a už pred koncom štúdia zameraného na podnikanie a marketing vedel, že sa vráti domov a rozbehne vlastný biznis. A vedel aj, s čím bude podnikať.

Gabrielovi v zahraničí zachutil tzv. cider, ktorý v tom čase na Slovensku poznal len málokto, zatiaľ čo v iných krajinách mal dávnu históriu. V apríli 2013 sa preto rozhodol vrátiť do rodných Košíc a s myšlienkou začať podnikať šiel za svojím bratom Radom, ktorý v tom čase študoval biológiu. Na ochutnávku mu Gabriel doniesol jeden zo svojich obľúbených zahraničných cidrov. Nápoj Radovi zachutil, oslovila ho chuť jabĺk, no taktiež to, že bol osviežujúci a neobsahoval veľa alkoholu. Tento okamih bol tým zlomovým, keď sa obaja rozhodli rozbehnúť biznis s vlastným jablčným muštom.

Metóda „pokus – omyl“ priniesla výsledok

Receptúru si Oprendekovci vymýšľali sami. Rado mal vďaka štúdiu biológie a brigáde, kde jeho vedúci kvasil jablkovú šťavu, aké-také vedomosti o tom, ako by mohla výroba cidru vyzerať. So zvyškom im pomáhal internet a odborné články. Správne pomery a prísady potom hľadali spôsobom „pokus – omyl“. Pri prvej receptúre zašli do „zelovocu“ a kúpili 20 – 30 kíl jabĺk. Podrvili ich a nechali kvasiť. Nevedeli, aký bude výsledok, iba čakali, čo sa stane. Prvý pokus sa však vôbec nevydaril. Gabriel s úsmevom spomína, že ich „výtvor“ sa nedal piť. Ďalší raz sa mušt pokazil, neskôr zasa nápoj nechtiac vyliali, pri ďalšom sa rozbila nádoba, v ktorej cider kvasil. Bratia sa však nevzdali a asi na 25. pokus našli tú správnu cestu a spôsob, ako na to.

Keďže pokusy robili len na malej vzorke, potrebovali svoj nový recept prispôsobiť väčším nádobám. Avšak nejde to len tak, nestačí vynásobiť množstvo a pomery surovín. Nezostávalo im nič iné, len urobiť krok do neznáma – kúpiť 600-litrové nádrže, vyskúšať prispôsobiť recept a čakať. Gabriel ale s radosťou hodnotí, že mali veľké šťastie a podarilo sa im urobiť dobrý cider vo veľkom množstve hneď na prvýkrát. A podnikanie sa mohlo začať.

Nápad podnikať sa nepozdával každému

Každé podnikanie sa spája s istými legislatívnymi náležitosťami, najmä výroba potravín a nápojov. Oprendekovci s tým však, napriek počiatočným obavám, nemali väčšie problémy.

Gabriel spomína, že pracovníčky na úradoch im boli vo všetkom veľmi nápomocné. Aj preto uplynuli od prenajatia priestorov, ich schválenia, zariadenia až po získanie povolenia na výrobu len dva mesiace.

Ďalej bolo potrebné spĺňať vyhlášku, ktorá výrobu cidrov upravovala a oznámiť Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, že je výrobok na svete. Zatiaľ čo o výrobný proces, ako aj legislatívne náležitosti, sa staral najmä Rado, dizajn fľaše či vzhľad etikiet boli na pleciach Gabriela. Čo sa týka fliaš, vybral také, ktoré majú otáčavý uzáver, aby sa jednoduchšie otvárali a aj po otvorení dobre skladovali.

cider z jablk opre

Názov Opre‘ vymyslel sám Gabriel a chuť cidra chcel prispôsobiť anglickému typu cidrov – je „akurát“, ani sladká, ani horká či kyslá. So samotným vytvorením etikety, loga či komunikáciou značky im pomáhala aj jeho spolužiačka z dánskej školy.

A hoci sa pri rozbiehaní biznisu stretli s pozitívnou odozvou od mnohých ľudí vrátane úradníkov či spolužiačky, naopak, s negatívnou reakciou sa bratia stretli tam, kde ju možno ani nečakali – u ich vlastných rodičov. V cidri nevideli cestu a možno mali strach, že ich synovia idú neuvážene riskovať.

Napriek tomu sa Gabriel nápadu nevzdal, spolu s bratom do realizácie svojej myšlienky šli, a keď bol produkt hotový, mal etiketu a začal sa predávať v reštauráciách či baroch, našli podporu aj u rodičov. Začali ich chváliť a snažili sa im pomôcť. Okrem iného aj finančne.

Keď sa minuli financie, pomohli videá z internetu

Keď Oprendekovci začali vyrábať cider, vedeli, že vývoj a testovanie nápoja sami o sebe veľké náklady nevyžadujú. V zásade ide o jablká a kvasinky. Isté financie si vyžiadali testovacie pokusy, ktoré podľa Gabriela vyšli maximálne na 500 eur, ktoré potrebovali okrem surovín aj na menšie zariadenia. Čo sa týka rozpočtu, mali miernu výhodu vďaka tomu, že Gabriel v škole riešil práve budgety pre rôzne projekty, čiže vedel, s čím spočiatku počítať. Taktiež vedel, že výsledok má vynásobiť dvomi, a tak dostane reálne číslo. Počiatočné náklady dokázal vykryť z jeho úspor z Dánska, kde počas štúdia aj pracoval. Druhú časť budgetu tvorili pôžičky. Dokopy išlo približne o 10 000 eur.

Aj napriek spomínanej výhode sa však financie po krátkom čase minuli a naskytli sa ďalšie položky, ktoré neočakávane potrebovali zabezpečiť, no nemali za čo. Vtedy im pomocnú ruku podali rodičia, ktorí im pomohli sumou okolo 5 000 eur, pretože videli, že produkt ich synov už má istú podobu, dobre chutí a má potenciál.

Aby mladí podnikatelia využili peniaze čo najefektívnejšie a čo najviac ušetrili, snažili sa mnohé náležitosti riešiť „low-budgetovo“. Prístroje ako zariadenia na kvasenie, filtrovanie či chladenie, pochopiteľne, museli kúpiť, s čím aj počítali. Avšak napríklad etiketovačku nekupovali – etikety lepili na fľaše svojpomocne. Po zhruba troch mesiacoch od začatia výroby vo väčšom množstve však začali potrebovať novú plničku, ktorá by vyhovovala objemu ich produkcie. Keďže financií im nazvyš veľa neostalo a rodičia im dali, čo mohli, hľadali možnosti inde – na internete.

Začali hľadať videá, ako si plničku svojpomocne (a najmä lacnejšie) vyrobiť. Tejto úlohy sa chopil Rado, ktorý vo vyhľadávači na videoplatforme zadal „How to make a bottle machine“. Vyhľadalo mu niekoľko videonávodov, a tak zistil, ako sa taký prístroj vyrobí a ako funguje. Za pár desiatok eur kúpil ventily, hadičky a rúrky a následne spolu s otcom všetko pozváral. Možno vám to znie neuveriteľne, rovnako skepticky sa k tomu spočiatku staval Gabriel. No prístroj fungoval. Nenechali však nič na náhodu a overovali si na úradoch, za akých podmienok môžu používať vlastnoručne vyrobený stroj, ktorý im v súčasnosti pomáha už 8 rokov.

Podnety od zákazníkov si vzali k srdcu

Keď mali bratia hotový svoj cider, začali oslovovať svojich známych v rámci Košíc. Tí mali svojich známych a tí svojich známych – medzi nimi sa ocitli aj takí, ktorí pracovali alebo vlastnili bar či reštauráciu. Preto medzi prvých odberateľov cidru Opre‘ patrili najmä bary a reštaurácie, no aby bratia so svojím nápojom oslovili čo najviac ľudí a zvýšili povedomie o novovzniknutej značke, rozhodli sa ísť medzi ľudí a stretnúť sa s nimi osobne – na festivaloch, trhoch či jarmokoch. Veľa nápojov rozdali, robili bezplatné ochutnávky. Potrebovali totiž, aby ich výrobok ľudia spoznali.

Časom sa na nich začali zákazníci obracať s požiadavkou na nealkoholický cider. To však pri alkoholickom jablkovom mušte nie je také jednoduché.

cider z jablk opre

Gabriel a Rado ale zákazníkom načúvali, chceli im vyhovieť a vnímali, že ľudia chcú jednoducho nealkoholický nápoj priamo od nich, od ich firmy. Dôvodov mohlo byť viacero – pretože im chutili vtedajšie výrobky, páčil sa im dizajn, alebo to, že ide o slovenskú, lokálnu a remeselnú značku. Rozhodli sa preto začať vyrábať limonády Mellos na báze byliniek a medu.

A hoci je trh presýtený najrôznejšími nealko nápojmi, Oprendekovcom sa podarilo nájsť medzeru. Zistili, že na Slovensku, ale aj v zahraničí, sú limonády sladené cukrom, glukózovým sirupom a podobne. Avšak nikto nevyužíval tak obľúbenú a zdravú pochutinu, akou je med. Bratia vedeli, že med je na Slovensku považovaný za tradičný, ľudia ho majú radšej ako cukor a bol dostupný v takých množstvách, aby mohol tvoriť hlavnú zložku ich nových výrobkov.

Ďalším prvkom sú bylinky, ktoré limonády Mellos taktiež odlišujú od konkurencie. Podľa Gabriela totiž málo firiem pracuje pri výrobe nápojov s reálnymi bylinkami, využívajú skôr arómy či ovocné šťavy.

Šesť mesiacov skúšali extrahovať a kombinovať rôzne bylinky, testovali, koľko gramáže potrebujú tej-ktorej rastliny, aby nápoj chutil tak, ako si predstavovali. Napokon dokončili tri receptúry a vypustili na trh nové nealko limonády v originálnom šate. Rozhodli sa totiž odlíšiť aj etiketami – tie sú ručne maľované olejomaľbou na plátno. Následne sa maľby naskenovali, vytlačili a z obyčajnej etikety sa stalo umenie.

Pandémia bratov „postrčila“ do online sveta či zahraničia

Ponuka bratov Oprendekovcov sa časom rozrástla aj o ďalšie produkty. Inšpiráciou im bola napríklad pandémia. Keďže reštaurácie a bary tvorili významnú časť ich odberateľov a obratu, firmu výrazne zasiahli prijaté opatrenia. Keďže gastroprevádzky nemohli istý čas fungovať alebo fungovali len v obmedzenom režime, Oprendekovci prišli o veľkú časť zákaziek. Rovnako sa zrušili akcie, jarmoky a festivaly. Gabriel a Rado preto začali uvažovať nad nápadom, ktorý už mali istú dobu v hlavách – vyrábať zázvorové shoty. A kedy inokedy, ak nie v období, keď sa o budovanie imunity zaujímal asi každý?

Aké ingrediencie použijú, už vedeli. Rovnaké ako pri zázvorovej Mellos limonáde – zázvor, med a citrón, len v inom pomere. K tomu pridali jablkovú alebo inú šťavu, ktorú mali skladom, a nový produkt bol na svete. Shoty vznikli v priebehu šiestich dní od rozhodnutia vyrábať ich.

Medzi prvých zákazníkov patrili najmä ich známi a stáli zákazníci z celého Slovenska. Postupne sa ale chýr o novinke rozšíril a začali sa predávať vo vyššej miere. Konkurenciu pre limonády či cidre však nepredstavovali, stal sa tak z nich dobrý doplnok, ktorý ich udržal nad vodou počas „korony“.

Keďže pre Oprendekovcov bolo z dôvodu zákazu hromadných podujatí ťažšie prezentovať nový výrobok, pandémia ich „dokopala“ k ďalšiemu kroku, ktorému sa dovtedy príliš nevenovali. Rozbehli online komunikáciu a začali získavať inú cieľovú skupinu ako doposiaľ. Web a e-shop vylepšili, začali zbierať databázu kontaktov a spustili viac online kampaní. Onedlho zaregistrovali zvýšený počet návštevníkov stránky, viac nákupov na e-shope či vyšší dopyt zo strany B2B zákazníkov. Vďaka online komunikácii sa Oprendekovcom začali ozývať nové bary, kaviarne, reštaurácie aj malé slovenské obchodíky, že majú o ich výrobky záujem.

Počas pandémie si ale tiež uvedomili, že by mali svoje výrobky viac „tlačiť“ do zahraničia. Prispôsobili tomu interné kapacity a začali aktívne hľadať zákazníkov v iných krajinách. Napríklad účasťou na zahraničných podujatiach v Nemecku a Anglicku (pokiaľ to pandemická situácia umožňovala) alebo cielenými online kampaňami. Najväčšími odberateľmi sa stali Česi, no o produkty Oprendekovcov je záujem aj v Dánsku, Írsku či Anglicku.

Bratia podnikatelia sa ale v inováciách nezastavujú. Zvyčajne na rozmýšľanie nad novinkami využijú útlm, ktorý prináša sezónnosť ich biznisu v čase januára a februára, a nové výrobky potom umiestňujú na trh na jar. Aj v roku 2022 plánujú mnohé inovácie, napríklad nové kombinácie ovocných limonád, sirupov, smoothie a iných nealko ovocných nápojov v bio kvalite.

Rada od skúseného podnikateľa – analyzovať

Napriek mladému veku má Gabriel bohaté skúsenosti s rozbiehaním biznisu a nenecháva si ich pre seba – zdieľa ich s ďalšími začínajúcimi podnikateľmi. Jedným z odporúčaní, za ktorým si podnikateľ stojí, je poriadne analyzovať. Nestačí podľa neho mať len nápad, treba hľadať veľa informácií, dávať si ich dokopy, zisťovať, aké sú interné a externé faktory, konkurencia, dodávateľské reťazce...

Hoci ide „len“ o to, aby si človek sadol a „ťukal“ do počítača, výsledkom je dokument, ktorý je pre fungovanie a rozbehnutie biznisu extrémne dôležitý. A práve Oprendekovci sú príkladom tej skupiny podnikateľov, ktorí na dôslednú prípravu biznis plánu mysleli – samotný Gabriel vypracoval 50 strán analýz a stratégií, ako a čo budú robiť. Aj keď sa mnohé vyvinulo inak, daný dokument bol dôležitým pilierom pri budovaní ich firmy.

Tip pre vás: