Potrebujete ako podnikateľ jednoduché alebo podvojné účtovníctvo?

| 03.05.2022 | 5 min. čítania

Účtovníctvo je „povinná jazda“ pri každom podnikaní. Nielen v prenesenom význame, ale aj podľa zákona. Niektorým podnikateľom legislatíva umožňuje si spôsob vedenia účtovníctva vybrať, iným nie. Aké sú možnosti a čo ktorá obnáša?

Aktualizované 29. 03. 2023.

Rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom

Povinnosť viesť určitý typ účtovníctva vo firme upravuje v prvom rade Obchodný zákonník a v nadväznosti naň zákon o účtovníctve. Odpoveď na otázku, či musíte viesť nejakú formu účtovníctva či evidencie, je teda jednoduchá – áno, musíte. Prikazujú to zákony, no účtovníctvo vám môže pomôcť aj s efektívnejším riadením firmy. Ak si budete na základe účtovníctva sledovať priebežné výsledky vašej firmy či rôzne ukazovatele, môžete robiť lepšie rozhodnutia.

Začínajúci podnikatelia sa často pýtajú, aký typ účtovníctva je potrebné viesť a či si môžu vybrať. Častou otázkou je tiež to, aký je rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom. Poďme si teda v zjednodušenej forme rozobrať, čo znamená vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva, kto je za vedenie účtovníctva zodpovedný a čo by ste mali o účtovníctve vedieť, aj keď nie ste účtovník.

Základné rozdiely medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom sú:

• v spôsobe účtovania jednotlivých transakcií (obe sústavy účtovníctva majú svoje postupy, avšak dá sa povedať, že naučiť sa účtovať podvojne je omnoho náročnejšie),

• v zisťovaní výsledku hospodárenia, t. j. zisku či straty (v podvojnom účtovníctve sa porovnávajú výnosy a náklady, v jednoduchom príjmy a výdavky, teda tok peňazí),
• vo vedení rozdielnych účtovných kníh a rozdielnom rozsahu a obsahu účtovnej závierky (rozsiahlejšie a podrobnejšie údaje sú obvykle v podvojnom účtovníctve),
• v právnych formách podnikania, ktoré daný typ účtovníctva môžu využívať (jednoduché účtovníctvo nie je povolené pre všetkých).

Účtovníctvo je úzko prepojené so zdaňovaním. Pri oboch typoch účtovníctva musí podnikateľ po skončení kalendárneho roka podať daňové priznanie k dani z príjmov najneskôr do 3 mesiacov od konca roka, teda spravidla do konca marca. Lehotu možno jednoduchým oznámením predĺžiť najviac o 3 mesiace. V prípade príjmov aj zo zdrojov v zahraničí je možné termín posunúť až do septembra. 

Kto môže viesť jednoduché účtovníctvo?

Z podnikateľskej sféry je jednoduché účtovníctvo určené pre fyzické osoby – podnikateľov (SZČO), teda napríklad pre živnostníkov, slobodné povolania a osoby, ktoré podnikajú na základe špecifického povolenia (audítori, architekti, finanční sprostredkovatelia atď.). Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže viesť jednoduché účtovníctvo, pretože jej zákon prikazuje viesť podvojné.

Ani fyzické osoby – podnikatelia však nutne nemusia viesť jednoduché účtovníctvo, existujú totiž aj administratívne jednoduchšie alternatívy, ktoré ponúka zákon o dani z príjmov. Jednou z nich je uplatňovanie tzv. paušálnych výdavkov, teda výdavkov percentom z príjmov bez ich dokladovania, ktoré je z pohľadu vedenia evidencií najjednoduchšie. Evidenciu je potrebné viesť len o príjmoch, zásobách a pohľadávkach. Ak si chce podnikateľ uplatňovať daňové výdavky, ktoré skutočne vynaložil, môže namiesto jednoduchého účtovníctva viesť tzv. daňovú evidenciu.

V prípade paušálnych výdavkov a pri vedení daňovej evidencie sa podnikateľov netýka zákon o účtovníctve, čím sa vyhnú napríklad zostaveniu účtovnej závierky, ale aj potenciálnym pokutám za nesprávne vedenie účtovníctva. Paušálne výdavky majú však svoje obmedzenia v ich výške, ako aj z hľadiska osôb, ktoré ich môžu viesť. Daňová evidencia obmedzenia nemá, preto je možné takmer plnohodnotne zameniť jednoduché účtovníctvo za daňovú evidenciu. Keďže jej vedenie nepodlieha účtovným, ale len daňovým zákonom, v praxi je preto fyzickými osobami často využívaná. Niekedy však môže vedenie jednoduchého účtovníctva vyžadovať zmluva, napr. ak ste získali dotáciu z úradu práce či iný grant.

Čo sa účtuje v jednoduchom účtovníctve?

Ak sa teda (nútene či dobrovoľne) rozhodnete pre jednoduché účtovníctvo, priebežne v ňom účtujete skutočné príjmy a výdavky. Rozdiel príjmov a výdavkov predstavuje na konci účtovného obdobia zisk alebo stratu. Pre vyčíslenie dane z príjmov sa porovnávajú len príjmy zdaniteľné a výdavky daňové, čím sa zistí základ dane alebo daňová strata. Výhodou jednoduchého účtovníctva je hlavne to, že si podnikateľ vie výsledok hospodárenia priebežne vyhodnocovať v reálnom čase na základe toku peňazí vo firme. Pre sledovanie výšky dane z príjmov však už musí poznať základné pravidlá, najmä čo sa týka daňovej uznateľnosti výdavkov. 

Priebežné vyhodnocovanie je pri podvojnom účtovníctve bez asistencie účtovníka výrazne zložitejšie. Významný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je v tom, že príjem do podnikania sa zaúčtuje v prípade jednoduchého účtovníctva až v momente, keď peniaze reálne prijmeme na účet.

Ukážeme si to na príklade:

Ak živnostníčka Iveta, ktorá robí návrhy interiérového dizajnu, vystaví klientovi faktúru za svoje služby 20. decembra 2023, no klient ju uhradí až 2. januára 2024, zdaniteľný príjem sa bude účtovať až do roku 2024. V prípade podvojného účtovníctva by šlo o výnos roku 2023, ktorý by sa v roku 2023 aj zdaňoval. 

Zjednodušene to platí aj pri výdavkoch. Ak by Iveta za reklamné služby na sociálnych sieťach za december 2023 zaplatila až v roku 2024, išlo by o daňový výdavok roku 2024. V prípade podvojného účtovníctva, bez ohľadu na úhradu, ide o náklad roku 2023. 

 

Čo sa týka vedenia jednoduchého účtovníctva, vo všeobecnosti neplatí, že ho každý podnikateľ zvládne sám. Výhodou je určite dobrý účtovný softvér, no ak nie je administratíva a študovanie zákonov vašou silnou stránkou, ideálne je prenechať túto oblasť na účtovníka, ktorý sa v tom vyzná.

Kto má povinnosť viesť podvojné účtovníctvo?

Podvojné účtovníctvo musia zo zákona povinne viesť všetky „eseročky“, akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti a družstvá. Aj živnostník (resp. akákoľvek podnikajúca fyzická osoba) sa však môže rozhodnúť dobrovoľne viesť podvojné účtovníctvo, takéto prípady sú však veľmi zriedkavé.

Čo sa účtuje v podvojnom účtovníctve?

V prípade podvojného účtovníctva sa neúčtujú iba príjmy a výdavky, ale tiež náklady a výnosy. Odlišné názvy sa používajú aj preto, lebo v prípade podvojného účtovania nie každý výnos znamená príjem a nie každý náklad znamená výdavok. Výsledok hospodárenia sa zisťuje ako rozdiel výnosov a nákladov. Ak teda napríklad reklamná agentúra, ktorá podniká formou s. r. o., vystaví klientovi faktúru za vytvorenú webstránku 15. decembra v roku 2023, no klient ju uhradí až 10. januára 2024, faktúra sa účtuje ako výnos do roku 2023 a ovplyvní daň z príjmov za rok 2023, bez ohľadu na to, kedy bola reálne uhradená. 

Ak sa chceme dopracovať k daňovej povinnosti k dani z príjmov, spravidla sa účtovný zisk či strata upravujú o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky, čo je opäť náročnejšie ako v jednoduchom účtovníctve. Orientovať sa v zdaniteľných príjmoch a daňových výdavkoch však vyžadujú obe sústavy účtovníctva. Účtovná závierka, ktorá sa zostavuje v podvojnom účtovníctve, je rozsiahlejšia a podrobnejšia ako v jednoduchom účtovníctve.

Vedenie podvojného účtovníctva je výrazne zložitejšie a predstavuje vyššiu administratívnu záťaž ako vedenie jednoduchého účtovníctva. Podnikateľ ho málokedy zvládne sám a drvivá väčšina túto povinnosť necháva na profesionálne účtovné firmy, ktoré im účtovníctvo spracujú externe, alebo na interného zamestnanca, ktorý je povolaním účtovník.

Pozrite si náš webinár s témou Digitalizácia účtovníctva a získajte prehľad o novinkách v oblasti aj pohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu:

 

Kedy osloviť odborníka na účtovníctvo?

Medzi veľmi časté otázky ohľadom účtovníctva patrí aj tá, kto je zaň vlastne zodpovedný. Zákon o účtovníctve v tom má jasno. Upravuje, že účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, avšak nezbavuje sa tým zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva.

Znamená to teda, že aj keď dá podnikateľ všetky kompetencie do rúk účtovníkovi, v konečnom dôsledku za stav účtovníctva nesie zodpovednosť sám a prípadné pokuty znáša firma/živnostník. Zodpovednosť je však do istej miery možné upraviť zmluvou s účtovnou firmou. Väčšina profesionálnych účtovných firiem je voči chybám poistená a v prípade pokút ich môže uhradiť z poistenia.

Vedenie účtovníctva vo vlastnej réžii so sebou nesie aj pomerne veľké riziko chybovosti. Ak sa chcete venovať hlavne podnikaniu a neriešiť „papiere“, mali by ste účtovníctvo nechať na odborníkov. Popri biznise totiž nebudete mať šancu sledovať všetky neustále sa meniace zákony, tlačivá či povinnosti. Profesionálny účtovník má naopak toto všetko v náplni práce.

Ako si vybrať správneho účtovníka? 

Pozerajte nielen na cenník, ale aj na referencie a skúsenosti, prípadne ďalšie služby. Ideálne je, ak vám účtovná firma vie zároveň poskytnúť aj daňové poradenstvo a pomôcť vám tak optimalizovať hospodárenie firmy. Dôležitá je tiež zmluva, ktorú s účtovníkom uzavriete, a to najmä v oblasti zodpovednosti za prípadné chyby. Okrem samotného poistenia sa pýtajte aj na sumu, na ktorú je účtovník poistený.

Aká je cena za účtovníctvo?

Ceny za účtovníctvo sa líšia od firmy k firme. Suma sa odvíja predovšetkým od počtu faktúr a iných dokladov, ale aj od toho, či a koľko máte zamestnancov (mzdové položky sa zvyčajne platia zvlášť), či máte firemné vozidlá, prípadne či ste alebo nie ste platiteľom DPH.

V praxi sa používajú dva modely – buď sa platí v závislosti od počtu účtovných položiek, alebo sa platí paušálna suma za určité obdobie. Tieto sa však môžu rôzne kombinovať. V „paušále“ je napríklad určité maximálne množstvo dokladov, po ktorého prekročení sa platí za ďalšie položky. Ak platíte za položku, obvykle zas existuje minimálna mesačná suma, ktorú účtovná firma od vás bude v každom prípade požadovať.

Zvlášť sa tiež zvyčajne platí spracovanie účtovnej závierky. Je vhodné poznať už na začiatku všetky položky, ktoré (nie) sú v cene, aby ste neboli dodatočnými nákladmi zaskočení.

Interný či externý účtovník?

Ďalšou dilemou môže byť, či zamestnať interného účtovníka, alebo sa spoľahnúť skôr na externú firmu či externého účtovníka. V zjednodušenom ponímaní platí, že interných zamestnancov majú skôr veľké firmy, malí a strední podnikatelia sa zvyknú spoliehať na externistov. Zvážiť si treba aj to, či vám mzdové náklady na internistu neprevýšia faktúry, ktoré by ste platili externej firme, alebo naopak. Zároveň zohľadnite aj riziko, ktoré na seba preberiete, ak budete za celú účtovnú a mzdovú agendu zodpovedať vy. Platí tiež, že ak vám zamestnanec spôsobí škodu, možno od neho požadovať náhradu najviac do výšky štyroch jeho platov.

Či už si zvolíte jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, vo vlastnej réžii alebo s pomocou odborníka, je dobré sa orientovať aspoň v základných pojmoch. Zároveň aj v prípade externého vedenia by ste sa mali zaujímať aspoň o základné výstupy z účtovníctva a rozumieť im. 

Iba tak sa totiž vyhnete chybám a účtovníctvo začnete vnímať nielen ako zákonnú povinnosť, ale aj ako nástroj, ktorý vám môže pomôcť získať prehľad o finančných tokoch vo vašej firme. 

Tip pre vás:

Fakturačný softvér na 6 mesiacov bez poplatku 

Vyberte si fakturačný softvér od našich partnerov podľa vašich potrieb. Vystavujte cenové ponuky, faktúry či dodacie listy rýchlo, jednoducho a online. 

Zistiť viac 

 

Tento článok bol pripravený v spolupráci s odborným portálom Podnikajte.sk.  

Naspäť