Poznáme držiteľov ocenenia Cena Nadácie Tatra banky za umenie

Martin Žiaran je jedným z najlepších kameramanov v Českej republike a na Slovensku. Je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde študoval pod vedením Jána Ďuriša. Umelec je kameramanom mnohých celovečerných filmov a dokumentov, za ktoré získal aj niekoľko ocenení. Film Vlny mapuje malú komunitu vnútri vysielacích štúdií, ktorá prostredníctvom mikrofónu menila spoločnosť. Je inšpirovaný skutočným príbehom tejto skupiny novinárov medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu a ich odhodlaním prinášať nezávislé správy v období okupácie v roku 1968. 

Novela Pes na ceste je skvelým, podmanivo realistickým, no zároveň sebaironizujúcim rozprávaním o slovenskej náture nielen tesne po Nežnej revolúcii. Pavel Vilikovský totiž presným okom znalého a rokmi skúseného pozorovateľa zachytil pocity postkomunistickej spoločnosti, ktorej sa otvorili dvere na Západ. Režisér, autor scény a adaptácie textu novely Pavla Vilikovského je vynikajúci český režisér Dušan D. Pařízek. V inscenácii sa Vilikovského postrehy zo Slovenska prelínajú s neúprosným pohľadom kontroverzného rakúskeho spisovateľa Thomasa Bernharda, nemilosrdného kritika spoločnosti.

Kostýmy vznikli na motívy textov poetky a performerky Zuzany Husárovej, ktorá sa na albume Drôtenky podieľala ako textárka a speváčka. Tematizujú rôzne problémy slovenskej reality, ktorým čelíme nielen dnes. Predsudky, šírenie nenávisti, strach z neznámeho, verbálne násilie, spochybňovanie pravdy, závisť, ľahostajnosť k zlu, násilie na ženách či zatváranie očí pred vojnou dostávajú aj vďaka súčasnej politickej situácii omnoho väčší priestor a, žiaľ, aj legitimitu, odvolávajúc sa na „tradičné hodnoty“ a „národné záujmy“. Každý kostým – objekt predstavuje inú persónu, priradenú ku konkrétnej skladbe – textu.

Opera Ľubice Čekovskej Here I am, Orlando vznikla na objednávku súboru Janáčkovej opery Národního divadla v Brne. Inšpiráciou libreta sa stal fascinujúci román anglickej spisovateľky Virginie Woolfovej - Orlando. Opera diváka privádza do súdnej siene, kde sa rozhoduje o tom, či je mladý šľachtic Orlando žena alebo muž. Prostredníctvom jednotlivých svedectiev môžeme nazrieť do zlomových momentov Orlandovho života. Orlando miluje, tvorí a mení sa a opera tu vzdáva hold oslobodzujúcej sile predstavivosti a umenia i schopnosti vnímať prítomný okamih. Opera bola nominovaná na cenu International Opera Awards v kategórii Svetová premiéra.

Babička© je v poradí piatou knihou spisovateľky Ivany Gibovej. Odohráva sa v deväťdesiatych rokoch na malomestskom sídlisku. Hlavná hrdinka Magdaléna vyrastá spolu s bratom, otcom alkoholikom, poddajnou matkou a dominantnou babičkou. Magda svoje detstvo zažila v socialistickom malomeste. Jej traumy z detstva sú stále prítomné, aj keď je už dávno dospelá.

V pútavom príbehu sú načrtnuté viaceré ťažké témy, no knihe nechýba humor, irónia, cynizmus. Kniha získala ocenenie Anasoft litera. Pripravuje sa preklad knihy do češtiny, taliančiny a nemčiny. 

Vo svojej tvorbe sa venuje voľnej a úžitkovej keramike. Jozef Sušienka je bytostný environmentalista. Empatickú súhru prírody, keramiky a človeka pestuje už od šesťdesiatych rokov 20. storočia.

Jozef Sušienka sa do Slovenskej národnej galérie vracia po viac ako 25 rokoch. Výstava nie je len retrospektívnym pohľadom na intenzívnu a sústredenú cestu, ale je aj záznamom autorovej aktuálnej tvorby, v ktorej ďalej pokračuje vo vytváraní svojich zenovo-meditatívnych organických zostáv ukotvených v prírodných procesoch a silách. 

Film Němá tajemství sa zaoberá udalosťami, ktoré vstupujú do našich životov nepozvane. A presne takáto sa stane aj veterinárovi Martinovi a jeho manželke Erike, ktorých životy zmení jediný okamih. Okamih, ktorý odhalí škvrny na zdanlivo idylickom rodinnom živote a vykreslí nejednoznačnú hranicu medzi dobrými a sebeckými úmyslami. Krimi príbeh, postavený okolo vyšetrovania prípadu, postupne graduje do psychologickej drámy o vzťahoch, traumách v nich a lžiach. Anna Smoroňová bola za film Němá tajemství nominovaná na Českého leva v kategórii kamera ako prvá žena v histórii. 

Roland Schimmelpfennig, najhranejší súčasný nemecký dramatik, dostal za úlohu prerozprávať Odyseov príbeh. Napísal teda falošnú Odyseu, v ktorej titulnému hrdinovi hlavnú úlohu ukradne učiteľ dejepisu, ktorý predsa najlepšie vie, ako to celé bolo.

Hra znázorňuje Post-pravdivú éru, ktorú žijeme práve dnes. V post-pravdivej ére sa ľudia často prikláňajú k vlastným presvedčeniam a ignorujú fakty, ktoré ich názory spochybňujú. Schimmelpfennigovu Odyseu vytvoril režisér Dávid Paška so svojím nemeckým tímom a slovenskými herečkami. 

Initial Initiative Initialization of Initials skúma fenomén iniciály nielen z pohľadu histórie až do súčasnosti, ale pozerá sa na iniciálu a na jej zmysel ako taký. Autorka zbiera rôzne obrazové a písomné materiály a opisuje iniciálu z rôznych pohľadov. Rieši pojmy, ktoré rozoberajú iniciálu v súvislosti s ilustráciou, ilumináciou, ornamentom, vzorom, rubrikáciou či v súvislosti s použitím iniciály v knihe, margináliách, záhlaví, kapitole a podobne. Rovnako sa zaoberá iniciálou a jej príbuznými, ako sú emblém, kaligram, hanko, pečať, signum, podpis a mnohými ďalšími. Publikáciu tvoria vytvorené iniciály, ktoré narúšajú, ako aj dopĺňajú text rôznymi spôsobmi. 

Je etablovanou basgitaristkou, skladateľkou a multiinštrumentalistkou s 8-ročnou aktívnou koncertnou praxou. Aktuálne pôsobí v autorskom projekte Meowlau X Val a v skupine Billy Barman. 

Nahrávkou EP Daydream kapela Meowlau X Val potvrdzuje svoje kvality a medzinárodný potenciál. Jednotlivé tracky so sebou prinášajú mnoho inovácií v experimentovaní so zvukom a breakbeatmi. To bolo aj cieľom – intenzívny a silný zážitok, atmosféra akoby vystrihnutá z prostredia letných festivalov. Producentmi albumu boli FVLCRVM, Subtension a Jureš Líška.

Kniha Všetko je v poriadku, všade je láska zachytáva dve veľmi odlišné ženy, ktoré sa zoznámili na internete a spoločne vyrážajú na dovolenku v kúpeľoch. Do zanikajúcej osady, ďaleko od civilizácie, prichádza dokumentaristka.

Po celom meste sa uprostred noci z ničoho nič zjavia záhadné stavby. Pár sa v malom byte stará o zvláštne telo. V cukrárni na predmestí pravidelne plačú muži. Toto sú poviedky o unavených ľuďoch bez mien kdesi na pomedzí reality a horúčkovitých snov – poviedky o neschopnosti uniknúť z miest, ktoré si nosíme všade so sebou. 

Výstava Čoskoro budeme opäť ľuďmi sa zaoberá politikou vodných ekosystémov a tematizuje spojenie biologických a technologických procesov a ich prínos k prekročeniu hranice medzi ľudským a neľudským, prirodzeným a umelým.

Zdôrazňuje, že voda je inteligentný systém, samostatná technológia a naše telá sa stávajú nositeľmi jej dejov. Projekt ju stvárňuje cez špekulatívnu ekologickú optiku. Výstava rozpráva príbeh prostredníctvom priestoru a infraštruktúrnych prvkov pridaných do jeho architektúry. A preto to, aká je budúcnosť vodných systémov, je budúcnosť našich tiel.