Gratulujeme laureátom Ceny Nadácia Tatra banka za umenie 2023!

Autor: Simona Miklošovičová, hovorkyňa | 01.02.2024 | 6 min. čítania

Prvý februárový večer sme spoznali v priestoroch Slovenskej národnej galérie laureátov Ceny Nadácie Tatra banky pre rok 2023.

Za výnimočný umelecký počin si prevzali bronzovú sošku Múzy v kategórii Hlavná cena za Audiovizuálnu tvorbu Denisa Buranová, Divadlo Kamila Magálová, Dizajn Juraj Straka, Hudbu Jureš Líška, Literatúru Katarína Kucbelová a Výtvarné umenie Emília Rigová. 

Ocenenie Mladý tvorca získali v kategórii Audiovizuálna tvorba Michal Blaško, Divadlo Alžbeta Vrzgula, Dizajn Martina Kociánová, Hudba Berlin Manson, Literatúra Alica Cárska a Výtvarné umenie Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko. 

Porota sa v tomto roku rozhodla udeliť Špeciálnu cenu, čo sa udialo iba tretíkrát v priebehu 28-ročnej histórie oceňovania. Rozhoduje sa pre ňu v prípade výnimočného umeleckého počinu, ktorý má presah cez viaceré umelecké žánre, a ktorý svojim významom presahuje svoju dobu. Zároveň sa na jej udelení musí zhodnúť celá 13 – členná porota. 

Špeciálna cena Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2023 putovala do rúk Alexandry Kusej, Kataríny Bajcurovej a kolektívu za kultúrny počin rekonštrukcie, dostavby a modernizácie areálu Slovenskej národnej galérie.

Laureáti Ceny Nadácia Tatra banky za umenie 2023

Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas

Denisa Buranová za kameru v animovanom filme Tonko, Slávka a kúzelné svetlo 

Denisa Buranová absolvovala štúdium fotografie na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a následne Ateliér kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave.

Česko-slovensko maďarský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo je príbeh o tom, aké je to byť iný, o priateľstve a fantázii, o svetle a tme. Celovečerný debut Filipa Pošivača zaujal svojím pôsobivým príbehom, dych vyrážajúcimi vizuálmi a nenahraditeľnou kvalitou tradičnej stop-motion animácie. Výnimočnosť snímky umocňuje aj unikátne stvárnenie postavy Tonka, ktorá je historicky prvou svietiacou animovanou bábkou na svete. 

Dynamická kamera Denisy Buranovej, ktorá má inšpiráciu v hranej tvorbe, výrazne prispieva k originalite výtvarnej koncepcie. Film získal Cenu poroty v kategórii Contrechamp na najväčšom svetovom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy. 

Divadlo

Kamila Magálová za herecký výkon postavy Kanátovej v inscenácii Deti, Slovenské národné divadlo 

Kamila Magálová je od roku 1982 členkou Činohry Slovenského národného divadla. Má za sebou desiatky filmových a divadelných rolí a získala viacero ocenení. Inscenácia Deti režiséra Michala Vajdičku, inšpirovaná poviedkami Boženy Slančíkovej Timravy, v úprave Daniela Majlinga, je o tých najintímnejších vzťahoch v rodine. Sledujeme jednu veľkú rozvetvenú rodinu pri rôznych stretnutiach.

Kamila Magálová v postave Kanátovej bravúrne stvárňuje zatrpknutú ženu, ktorú kedysi opustil muž a svojho postihnutého syna musí vychovávať sama.

Na prvý pohľad je Kanátová nesympatická, panovačná a neústupčivá, herečka ju však plasticky obohacuje o rôzne vrstvy. Cítiť v nej nielen množstvo zranení a smútku, ale kdesi hlboko aj skutočnú lásku. Dôsledné budovanie charakteru vytvára najvýraznejšiu postavu, ktorú Kamila Magálová za posledné obdobie vytvorila.

Dizajn

Juraj Straka za textilný dizajn kolekcie dezénov pre módnu značku Essentiel Antwerp 

Juraj Straka pôsobil na poste hlavného dizajnéra tlačených látok Bucol Holding Textile Hermes a ako hlavný návrhár látok a výšiviek pre Haute couture módny dom Schiaparelli a pre belgického dizajnéra Dries Van Notena.

V roku 2020 si založil vlastnú firmu – Textile Studio JS, ktorá navrhuje dezény pre módne značky na celom svete. 

Pri potlačiach pre belgickú módnu značku Essentiel Antwerp ho inšpirovala DNA samotnej značky, pre ktorú je príznačné používanie výrazných farieb a odvážnych dezénov.

Kolekcia potlačí je primárne zameraná na florálne motívy, ktoré patria v textilnom dizajne k najpoužívanejším vzorom, ale aj na moderné poňatie zvieracích motívov. Výsledkom je eklektický mix dezénov a farieb, ktorý v spojení s jednoduchými siluetami odevov vytvára komerčne úspešný look značky.

Hudba

Jureš Líška za autorstvo hudby k miniatúre BezsLovE v rámci projektu Fashion Ballet ´23, Slovenské národné divadlo

Jureš Líška je hudobný producent, skladateľ, sounddizajnér a multiinštrumentalista. Miniatúra BezsLovE, uvedená v rámci projektu Fashion Ballet ´23, je autorským manifestom o význame slobody, potrebe tolerancie a rešpektu k individualite každého človeka. Choreografiu Martina Wintera a kostýmy módneho dizajnéra Marcela Holubca W. obohatil Jureš Líška svojou autorskou hudbou. Význam absolútnej slobody uchopil metaforicky. Inšpiroval sa príbehom zachytávajúcim život dvoch vtákov (mladých ľudí), ktorí sa napriek všetkým ťažkostiam a neporozumeniu snažili žiť svoj život najlepšie, ako vedeli. V určitom momente im však ten život vzali.

Príbeh však pokračuje, vykresľuje vzájomnú lásku, smútok nad tým, čo sa stalo, ale nakoniec aj prijatie a odpustenie vo forme prechodu do iného stavu, či priam obrazného “nanebovstúpenia“, ktorého interpretáciu necháva na diváka. Dielo nesie konkrétny morálny apel a je oslavou diverzity a jedinečnosti ľudstva. 

Literatúra

Katarína Kucbelová za autorstvo básnickej skladby K bielej, vydavateľstvo Skalná ruža

Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová vydala päť básnických kníh, román Modrosleposť a novelu Čepiec, ktorá bola nominovaná na stredoeurópsku ceny Angelus a získala niekoľko ocenení vrátane Ceny Nadácie Tatra banky za umenie.

Autorka vo svojom piatom poetickom diele, v básnickej skladbe K bielej, premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity. Vo svojich myšlienkovo i obrazovo silných textoch, prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. 

Zbierka reflektuje našu súčasnosť – rozhodovanie klérofašistických zákonodarcov o osude slovenskej spoločnosti, vojnu na Ukrajine, klimatickú katastrofu, vraždu dvoch nevinných mladých ľudí len preto, že sa narodili iní. Ťaživé témy dokázala autorka zaznamenať v mimoriadne silnom čitateľskom zážitku. 

Výtvarné umenie

Emília Rigová za autorstvo výstavy Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me?, Mumok, Viedeň

Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Rada sa pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach.

Koncepcia výstavy Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me? - završuje Emíliin desaťročný umelecký projekt, v ktorom rekontextualizuje rôzne historické spisy či artefakty súvisiace so životom a kultúrou Rómov. Hlavným inšpiratívnym zdrojom umelkyne boli staré notové záznamy už zaniknutých rómskych skladieb.

Pre účely výstavy vybrala umelkyňa tri notové záznamy, prostredníctvom ktorých tematizuje „pravdivosť“ dobových záznamov týkajúcich sa života a kultúry Rómov vo všeobecnosti. Notový záznam ako najstarší a najvýznamnejší spôsob uchovávania hudobnej informácie je tu podrobený kritike a istej nefunkčnosti či zložitosti interpretovať skladbu tradičnej rómskej piesne. Výstave dominuje magická trojka – sú v nej nainštalované tri klavíry, pre ktoré vybrala Emília Rigová tri rómske piesne. 

ŠPECIÁLNA CENA

Alexandra Kusá, Katarína Bajcurová a kolektív za kultúrny počin rekonštrukcie, dostavby a modernizácie areálu Slovenskej národnej galérie

Alexandra Kusá je kunsthistorička venujúca sa umeniu 20. storočia a jeho presahom do iných disciplín. Od roku 2010 je riaditeľkou Slovenskej národnej galérie. Na tomto poste vystriedala Katarínu Bajcurovú, ktorá sa špecializuje na problematiku slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia a post riaditeľky SNG zastávala od roku 1999. Potreba rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie sa zrodila už pred 22 rokmi, keď musela Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť ikonické Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka. Pre nevyhovujúce podmienky sa k nemu postupne pridalo aj uzavretie ďalších častí.

Práve Katarína Bajcurová sa postavila za ďalšiu existenciu stavby a jej zachovanie, čím došlo k dôležitému obratu v angažovaní inštitúcie. Víťazný návrh architektonických súťaží na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG od architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z ateliéru BKPŠ sa realizoval od roku 2016 do 26. októbra 2022, keď SNG pod vedením riaditeľky Alexandry Kusej úspešne prebrala zrekonštruované priestory. Galéria po prvýkrát (po)otvorila verejnosti svoje obnovené priestory v nedeľu 11. decembra 2022.

„Rekonštrukcia národnej galérie bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Riskujúc veľké slová, naozaj si myslím, že toto je historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre našu krajinu. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii. Je to naša vizitka, o ktorú sa zaslúžila tvrdá práca mnohých vrátane ľudí z kultúrnej obce a rezortu, kolegov/kolegýň zo SNG, architektov a projektantov, dodávateľov, samotných stavbárov a mnohých ďalších,“ vyhlásila Alexandra Kusá. 

Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2023 v kategórii Mladý tvorca

Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas

Michal Blaško za réžiu filmu Obeť

Michal Blaško absolvoval Katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Jeho študentské filmy mali premiéry v súťažných sekciách na najvýznamnejších filmových festivaloch po celom svete a získali niekoľko desiatok medzinárodných ocenení. 

Film Obeť je príbehom Iriny – slobodnej matky z Ukrajiny, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom. V záujme ochrany rodiny a hľadania pravdy musí nakoniec učiniť osudové rozhodnutie.

Režisér Michal Blaško vo svojej debutovej celovečernej snímke nadviazal na tradíciu európskej sociálnokritickej kinematografie a prostredníctvom Irininho emočného portrétu sa snaží obnažiť podstatu stredoeurópskej spoločnosti, pre ktorú je situácia hlavnej hrdinky príležitosťou ukázať svoju nenávisť a legitimizovať ju. 

Divadlo

Alžbeta Vrzgula za autorstvo textu a réžiu inscenácie Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny, Divadlo Uhol_92 - A4 Priestor súčasnej kultúry

Alžbeta Vrzgula je režisérka a dramatička. S ročníkovými kolegami Petrom Galdíkom a Jakubom Szatinským založila profesionálne nezávislé divadlo Uhol_92.

V inscenácii Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny sa autorka zamerala na široké spektrum guru-influenceriek, ktoré na sociálnych sieťach ponúkajú rady z oblasti životného štýlu, zdravej výživy, liečiteľstva a spirituálneho života – samozrejme, za peniaze. Inscenácia je zároveň formálnym experimentom. 

Vzniká paralelne v dvoch rôznych hereckých naštudovaniach mužských rolí – v podaní Jakuba Jablonského (verzia Carl) alebo Petra Tilajčíka (verzia Emma). Každá z verzií prináša rovnaký dejový oblúk, ale s konkrétnym obsadením sa mení optika a s tým spojené gendrové a vzťahové nuansy. 

Dizajn

Martina Kociánová za autorstvo šperkov na výstave Mushroom World, festival London Craft Week, Gill Wing Jewellery

Martina Kociánová sa stala prvou slovenskou členkou umeleckej rezidencie Sarabande Foundation v Londýne, ktorú založil Alexander McQueen, a ktorá pôsobí ako inkubátor pre vybraných umelcov a remeselníkov. Šperkárka je známa tvorbou ručne vyrobených fantastických a hravých kúskov inšpirovaných svetom mágie a húb.

Iniciátormi výstavy Mushroom World boli kurátori festivalu London Craft Week. Umelkyňa pri tejto príležitosti vytvorila šperky rôzneho zamerania: komerčnejšie z tradičných materiálov inšpirované hubami, ale aj umelecké šperky s použitím hubového mycélia. 

Inštalačné prvky a balenie na šperky z hríbového materiálu vytvorila v spolupráci so slovenským o.z. Drž Hubu, ktoré sa venuje podpore a propagácií mykológie ako vedného oboru. 

Hudba

Berlin Manson za autorstvo a interpretáciu EP Život končí keď máš trinásť, Korobushka Records

Berlin Mason sú na slovenskej hudobnej scéne fenomén, ktorý v roku 2022 zaznamenal výrazný vzostup. Experimentálne punkové duo Patrik Nagy a Adam Dragun začalo fungovať vo formácii Berlin Manson počas pandémie ochorenia COVID-19.

Zo štúdiového projektu sa nakoniec stala regulárna koncertná kapela, ktorú nedávno doplnil hráč na bicie Tomáš Tabiš. Debutové EP Život končí keď máš trinásť prepája striktnú DIY estetiku a (synth)punkovú náladu so súčasným trapovým trendom. 

Ich texty hovoria o kapitalizme, láske a stratenej budúcnosti. Odkazujú v nich na britského spisovateľa a kultúrneho teoretika Marka Fishera, ktorý sa preslávil tézou, že je dnes ľahšie si predstaviť koniec sveta než koniec kapitalizmu. 

Literatúra

Alica Cárska za debutový román Na kolenách, vydavateľstvo BRAK 

Autorka vydala knihu pod pseudonymom. Zachovanie anonymity je pre ňu viac než dôležité, pretože sa vo svojom románe tematizuje domáce násilie a čerpá z osobných skúseností. Vo svojej intímnej spovedi sa autorka pred čitateľom odhaľuje do takej miery, v akej ju nepozná ani vlastná rodina.

Hlavná hrdinka Alica patrí k ženám, na ktorých fyzické ani psychické násilie nevidno na prvý a nezriedka ani na druhý čí stý pohľad: sú to ženy, ktoré nikdy neodídu. Ženy, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa násilie ospravedlňuje a redukuje na bežnú súčasť života. Postava Alice však nemá byť obeťou.

Obeťou je pre autorku niekto, kto sa s touto úlohou zmieril. Alica sa nezmieruje. Snaží sa uniknúť, vyviaznuť z vlastného obmedzujúceho vnútra a predstáv. 

Výtvarné umenie

Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko za dielo Kukaň v rámci projektu Umenie na mieste X, Senné

Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko vytvárajú komplexné intermediálne inštalácie a prostredia, ktoré balansujú na pomedzí voľného umenia, dizajnu a architektúry. Vďaka projektu Umenie na mieste X sa na mape Košického kraja oficiálne objavilo už 5 unikátnych landartových diel.

V rámci tohto projektu a otvorenej súťaže na dielo do verejného priestoru vznikla aj inštalácia Kukaň. Dielo je inšpirované vzťahom vtákov, v okolí Senianskych rybníkov, ochranárov a jeho vplyvom na okolitú krajinu. Dvojica objektov vyrastá zo zeme pri vstupe do prírodnej rezervácie a vzhľadom pripomína vysoké kvetiny. 

Oba objekty majú dve hlavné časti: kovovú „stonku“ a prútený „kvet“, zložený z podlhovastých košíkov, ktoré uplietol košikár Ladislav Ráczemberger. O objektoch autorskú dvojicu baví premýšľať reverzným spôsobom ako o vyhliadkových vežiach pre vtáky.

Šaty pre moderátorku galavečera

Galavečer udeľovania ocenenia sa niesol v duchu TERRA INTACTA - nedotknutého územia, miesta nepoznačeného iným človekom. Príroda pritom nepredstavuje len inšpiráciu, ale aj stav mysle umelca na počiatku tvorivého procesu. V tejto inštalácii vynikali aj šaty pre moderátorku večera Adelu Vinczeovú, ktoré pochádzajú z dielne módneho návrhára Martina Hrču. Model šiat stelesňuje snahu o sprítomnenie okamihu. Vyjadruje pokus reagovať na absurdnú rýchlosť doby, ktorú žijeme. Na extrémne tempo, kedy nám v záplave informácií unikajú podstatné aj menej podstatné veci. Dizajnér premenil mäkký materiál na pevný, čo je výsledkom autorskej technológie práce s termoformnou hmotou. Šaty vznikli ako záverečný model kolekcie CHRONOS, v poňatí udržateľnosti boli adaptované pre moderátorku a v súlade s príležitosťou samotnou. Po udelení Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2023 sa stanú súčasťou zbierky úžitkového umenia a dizajnu Slovenskej národnej galérie, rovnako ako 11 predchádzajúcich modelov od slovenských návrhárov.

 

Kontakt pre médiá: 
Simona Miklošovičová, hovorkyňa Tatra banky, [email protected], 0903 641 846

 

Naspäť