Rok 2023: V čom bude lepší ako ten minulý? 

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 09.01.2023 | 3 min. čítania

Častým prianím do nového roka je, aby bol lepší ako ten predošlý. Neistota, v ktorej žijeme posledné roky, však spôsobuje, že budúcnosť našej krajiny vnímame skôr pesimisticky. 

Vyplýva to aj z prieskumu Ako sa máte, Slovensko? Len približne štvrtina ľudí si myslí, že rok 2023 bude pre Slovensko lepší, 22,9 % predpokladá, že bude rovnaký, a až 50,4 % očakáva, že rok 2023 bude pre Slovensko dokonca horší. Na odpoveď, ktorá skupina má pravdu, si budeme musieť ešte pár mesiacov počkať. Už dnes však vieme s istotou povedať, že sú oblasti ekonomického života na Slovensku, ktoré nám prinesú dôvody na optimizmus.

Inflácia pôjde strmo nadol

Prvým dôvodom na mierny optimizmus je očakávaný vývoj inflácie. Naše prognózy pôvodne počítali v priemere s 50-percentným nárastom cien energií pre domácnosti. Spolu s ostatnými faktormi by to znamenalo, že inflácia dosiahne tento rok priemernú hodnotu až 12 percent s vrcholom okolo 19 percent na začiatku roka. Išlo by tak o dvojcifernú infláciu už druhý rok po sebe.

Výhľad rastu cien na tento rok je však po oznámení vlády z 1. decembra o cenách energií pre domácnosti výrazne optimistickejší. Vďaka zastropovaniu nárastu cien plynu a tepla na 15 percent a nárastu ceny elektriny len o 2,6 percenta by nemal celoročný priemerný nárast inflácie prekročiť 10 percent. V druhej polovici roka by medziročný nárast cien mal dokonca rýchlo klesať k jednociferným hodnotám pod 5 percent. 

Ekonomický rast v čiernych číslach

Hoci bude inflácia spomaľovať, jej hodnoty budú aj naďalej vysoké. V prvých mesiacoch nového roka bude dosahovať dvojciferné hodnoty, čo sa spolu s vyššími úrokovými sadzbami zrejme podpíše pod pokles úspor a minimálne stagnáciu spotreby domácností. Tento faktor ako aj spomaľovanie ekonomického rastu v ostatných európskych krajinách budú v tomto roku brzdiť ekonomický rast Slovenska. V prvom štvrťroku, keď budú negatívne efekty kulminovať, možno dokonca očakávať medzikvartálny pokles hrubého domáceho produktu (HDP). 

Optimistickejší obraz dostaneme, ak sa pozrieme na celý rok 2023. Síce rast nedosiahne hodnoty uplynulého roka (1,6 percenta), ale napriek tomu prekoná pôvodné očakávania Národnej banky Slovenska. Podľa najnovších prognóz sa udrží v kladných číslach a to na úrovni 1 percenta. Slovenskú ekonomiku by totiž mali potiahnuť investície z eurofondov. Tento rok je posledným rokom, kedy je možné vyčerpať fondy z predošlého programového obdobia Európskych štrukturálnych a investičných fondov (2014 - 2020) a súčasne sa dá takisto počítať so zdrojmi z Plánu obnovy a odolnosti.

Investičná aktivita z eurofondov by tak mala zmierniť negatívne efekty poklesu spotreby domácností ako aj spomaľovania u našich zahraničných obchodných partnerov, a zachrániť slovenskú ekonomiku pred poklesom HDP. Rizikom však je, či bude vláda v súčasnej situácii schopná tieto zdroje vyčerpať a efektívne využiť.

Koniec rastu sadzieb na hypotékach je v dohľade

Vo vývoji úrokových sadzieb by mal tento rok nastať zvrat. Rázne vyjadrenia Európskej centrálnej banky (ECB) posunuli prognózy jej hlavnej refinančnej sadzby o celý percentuálny bod vyššie. Zo súčasnej úrovne 2,5 percenta by sa tak do polovice roka 2023 mala dostať až k 4 percentám. Ďalšie zvýšenia nad túto úroveň už neočakávame. 

Ako zareagovali na túto zmenu európske trhové sadzby? Splatnosti dlhšie ako tri roky veľmi striedmo. Po poslednom zasadnutí ECB len tesne prekročili úrovne z októbra 2022. 

Toto odpútanie sa európskych trhových sadzieb (ktoré reprezentujú cenu peňazí pre komerčné banky) od vývoja hlavnej refinančnej sadzby ECB síce prináša do predikcií väčšiu mieru neistoty, na druhej strane je silným impulzom pre úvahy o blížiacom sa konci rastu hypotekárnych sadzieb pri hypotekárnych úveroch. 

Priaznivý vývoj na realitnom trhu

Realitný trh sa dal do pohybu v prospech kupujúcich už koncom minulého roka. Zastavenie rastu cien nehnuteľností a v niektorých prípadoch dokonca pokles budú prítomné aj v tomto roku. Prvé zníženie priemerných cien nehnuteľností môžeme vidieť už v treťom kvartáli v Banskobystrickom kraji, ktorý je charakteristický oblasťami s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. 

Okrem ceny je dôležitý aj faktor času. Kupujúci má v súčasnosti výrazne väčší časový priestor na to, aby si kúpu dobre premyslel, bez hrozby, že za dverami čaká ďalších desať záujemcov. Zároveň sa tým otvára možnosť ďalšieho zjednávania ceny nehnuteľnosti. 

Samozrejme, v neprospech kúpy hovoria aktuálne vyššie úrokové sadzby. Je potrebné si však uvedomiť, že tie tu nebudú navždy, kým cena nehnuteľnosti na kúpnej zmluve je nemenná. O prvých poklesoch sadzieb určovaných ECB uvažuje prognóza kolegov z Raiffesen RESEARCH už koncom prvého polroka 2024. 

 

Naspäť