Úrokové sadzby: Potešia sa firmy, menej žiadatelia o hypotéku

Autori: Andrej Martiška, ekonomický analytik; Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 25.11.2024

Depozitná sadzba Európskej centrálnej banky môže už koncom budúceho roka padnúť k dvom percentám. Prejaví sa tento pokles aj v sadzbách slovenských hypoték?

Európska centrálna banka (ECB) otočila kormidlom v júni, keď po najprudšom cykle zvyšovania sadzieb vo svojej pomerne krátkej histórii a trištvrte roku držania rekordne vysokých sadzieb usúdila, že dozrel čas na znižovanie sadzieb. Po júnovom 0,25-pecentnom znížení sadzieb prišli ešte ďalšie dve – v septembri a v októbri. 

Na decembrovom zasadnutí očakávame ešte jedno zníženie sadzieb, po ktorom sa depozitná sadzba ECB dostane na úroveň 3 percent.

Hlavná refinančná sadzba (sadzba, za ktorú si vedia komerčné banky požičať od ECB peniaze na 1 týždeň) by tak mala mať hodnotu 3,15 percent. ECB zúžila koridor medzi hlavnou a depozitnou úrokovou sadzbou na 15 bázických bodov v septembri, predtým mal veľkosť až 50 bodov.

Znižovanie sadzieb bude zrejme ďalej pokračovať aj v budúcom roku. Depozitná sadzba ECB by sa tak koncom roka 2025 mohla dostať na úroveň 2 percent, začiatkom roka 2026 dokonca pod túto hranicu. 

 

Pokles až k nule či do záporu sa pri absencii externých šokov nedá očakávať. Jedným dychom však musíme dodať, že spektrum možných scenárov sa aj v súvislosti s napätou situáciou vo svete a víťazstvom Donalda Trumpa v amerických voľbách otvára doširoka.

Silným argumentom pre znižovanie sadzieb v eurozóne je v súčasnosti popri poklese inflácie aj slimačí rast európskej ekonomiky, ktorú ťahá nadol najmä pokračujúci útlm v priemysle a stavebníctve, teda odvetviach citlivých na úrokové sadzby.  

Na Slovensku klesnú najmä krátkodobé úrokové sadzby

Je pozitívnou správou, že ratingová agentúra Standard&Poors, ktorá prehodnocovala rating Slovenska krátko po prijatí konsolidačného balíčka, ponechala hodnotenie na nezmenenej úrovni A+ so stabilným výhľadom. 

Zníženie ratingu totiž bolo reálnym rizikom. Ak by k nemu došlo, investori by požadovali väčšiu rizikovú prémiu za to, že Slovensku požičajú peniaze. A to si už dnes Slovensko požičiava o viac ako 1 percento drahšie ako Nemecko.

Naproti tomu stabilizácia rizikovej prirážky Slovenska, v ideálnom prípade dokonca pokles, prispejú k tomu, že sa znižovanie sadzieb zo strany ECB naplno prenesie aj do domácich úrokových sadzieb. 

Tu je však potrebné rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými sadzbami: 

• Sadzby ECB sú krátkodobé a ich pohyby v slovenských podmienkach tesne kopírujú firemné úvery s variabilnou sadzbou. 
• Dlhodobé trhové úrokové sadzby, od ktorých sa odvíjajú sadzby hypoték, reflektujú viac dlhodobé očakávania ohľadom ďalšieho vývoja sadzieb a ich vývoj presne nekopíruje úrokové sadzby ECB.
  
  Aj preto sadzby hypoték klesli za posledné mesiace len veľmi mierne, hoci ECB znížila svoje sadzby už 3-krát. Zároveň sa očakáva, že aj ich ďalší pokles bude iba mierny.

Znižovanie sadzieb ECB tak v nasledujúcich mesiacoch viac pocítia firmy s krátkymi sadzbami ako žiadatelia o hypotéku.

 

Naspäť