Dôležité čísla, ktoré sa oplatí sledovať v roku 2024

Autor: Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky | 02.02.2024 | 3 min. čítania

V presvedčení, že po rokoch s koronavírusom, energetickou krízou, vojnou a infláciou máme pred sebou „normálny“ rok, sme pre vás vybrali 4 oblasti ekonomického života, ktoré bude zaujímavé a dôležité sledovať. 

V článku sa bližšie pozrieme na:

• vývoj úrokových sadzieb
• vývoj cien
• verejné financie  
• trh práce

Pokles úrokových sadzieb je na dohľad 

Na prvé miesto nášho pomyselného rebríčka sme vybrali kľúčovú sadzbu ECB, ktorá za obdobie 15 mesiacov vyskočila z nulových hodnôt na úroveň 4,5 percenta v septembri 2023.   

Tento nárast sa, samozrejme, prelial aj do klientskych sadzieb a všetci preto netrpezlivo čakajú, kedy sa vývoj sadzieb otočí smerom nadol. Nutný predpoklad, klesajúca inflácia, je splnený. ECB však presvedčí k zníženiu sadzieb až situácia, keď vývoj inflácie bude v dlhodobom výhľade ukotvený okolo jej 2-percentného cieľa. 

Na trhu rastie presvedčenie, že ECB by k zníženiu sadzieb mohla pristúpiť už v prvých mesiacoch roku 2024. Kolegovia z Raiffeisen RESEARCH však zastávajú názor, že ECB sa nebude ponáhľať a k prvému zníženiu sa odhodlá až v lete. Signály, ktoré centrálna banka vysiela, sú zmiešané, ale chabnúci ekonomický vývoj eurozóny ju skôr či neskôr dotlačí k uvoľňovaniu menovej politiky. 

Zdražovanie? Najhoršie je už za nami

Ako už vieme, rozhodnutie ECB, či ponechať, alebo znížiť úrokové sadzby, bude závisieť najmä od hodnôt inflácie v eurozóne. Preto sme vývoj cien umiestnili hneď na druhú priečku v tohtoročnom prehľade dôležitých čísiel. 

Na základe našich analýz predpokladáme, že tempo inflácie sa za celý rok zníži v priemere o 6 percentuálnych bodov – z 8,8 percent v roku 2023 na 2,8 percent v roku 2024.  

Najväčším dielom k tomu prispejú ceny energií, ktoré mierne klesnú, rovnako tak aj ceny tovarov.Naopak, eurozónu čaká zdražovanie v oblasti služieb. Je potrebné sa pripraviť na vyššie poplatky za služby v školstve, zdravotníctve, ako aj v hoteloch či reštauráciách. 

Počas roka očakávame kolísavý vývoj inflácie, preto sa niektoré mesačné hodnoty môžu od celoročného priemeru odchýliť viac, ako je štandardné.  

Kým inflácia v eurozóne je dôležitá z pohľadu úročenia našich vkladov a úverov, inflácia na Slovensku priamo ovplyvňuje naše peňaženky. Aj tu očakávame podobný scenár ako v eurozóne. K spomaľovaniu inflácie na medziročnú hodnotu 3 percentá prispejú všetky jej zložky, vyčnievať budú opäť len ceny služieb.  

Slovensko už pociťuje, čo si o ňom myslia finančné trhy

Slovenské verejné financie sa dostali do stavu, kedy je ich dlhodobá udržateľnosť vážne ohrozená a je najhoršia v celej eurozóne. Inými slovami, naša ekonomika nevytvára dostatok príjmov, aby sme dlhodobo pokryli všetky výdavky, ktoré vlády naplánovali. 

Ak do rovnice pridáme našu aktuálnu výšku dlhu, aktuálne ratingové hodnotenie a geografickú blízkosť vojnového konfliktu na Ukrajine, dostaneme nelichotivý výsledok: Úroky, ktoré platí Slovensko za požičané peniaze, rástli rýchlejšie, ako ktorejkoľvek inej krajine v eurozóne. 

Kým pred pár rokmi sme mohli sadzby slovenských dlhopisov porovnávať s Rakúskom, dnes ich porovnávame s Gréckom. Aj preto bude v roku 2024 zaujímavé sledovať výšku úrokových sadzieb, pri ktorých bude Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity schopná „predávať“ štátne dlhopisy potrebné na krytie starého aj nového dlhu.

Vývoj dlhodobých sadzieb SR a vybraných krajín eurozóny

Nedostatok zamestnancov sa nevyrieši bez cudzincov

Náš prehľad uzavrieme najnovšími informáciami z trhu práce. Ten už aktuálne naráža na svoje limity a ohrozené je zabezpečovanie základných služieb, ako sú autobusová doprava alebo pekárne. 

Miera nezamestnanosti sa priblížila k historickým minimám a nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala zmeniť. Zamestnanci sa stávajú nedostatkovým artiklom najmä vďaka starnutiu populácie a odchodom do dôchodku. 

Aby toho nebolo málo, predošlá vláda spravila odchod do predčasného dôchodku tak atraktívny, že zamestnávatelia sa obávajú o ďalší chod ekonomiky. 

Na trhu práce bude preto zaujímavé sledovať vývoj počtu zahraničných zamestnancov ako nutnej náhrady domácej pracovnej sily. Na konci roka 2023 ich počet prekročil hranicu 100 000. 

Najväčší prílev cudzincov na pracovný trh (19 810 osôb) zažila Slovenská ekonomika v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu a milióny Ukrajincov utiekli zo svojej vlasti. V súčasnej situácii by ani ďalších 20 000 cudzincov nepostačovalo na vykrytie pracovnej sily, ktorá odišla na dôchodok. 

Vývoj počtu zamestnancov zo zahraničia

 

Užitočné zdroje informácií: 

• Vývoj kľúčovej sadzby ECB sledujte na: Európska centrálna banka    
• Vývoj inflácie eurozóny a Slovenska sledujte na: Eurostat 
• Vývoj dlhodobých sadzieb SR sledujte na: Národná banka Slovenska 
• Vývoj počtu zamestnancov zo zahraničia sledujte na: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

 

Naspäť