Čo nás čaká po voľbách? Konsolidácia

Autor: Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky | 28.09.2023 | 3 min. čítania

Posledné mesiace rezonuje, a nielen v ekonomických kruhoch, téma verejných financií. Podľa prieskumu agentúry IPSOS považuje vyše tretina Slovákov vysoký deficit štátneho rozpočtu za najväčší problém krajiny. Čo to ale znamená, že máme vysoký deficit? Dokážeme ho znížiť? Koho sa dotknú zmeny?

Kedy je deficit vysoký?

V diskusii o rozpočte sa používa veľa termínov, ktoré vyjadrujú rôzne charakteristiky stavu verejných financií. 

Najznámejšie číslo je saldo štátneho rozpočtu. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, hovoríme o deficite. Ak by to bolo naopak, hovorili by sme o prebytku (čo sa nám ale zatiaľ v histórii republiky nikdy nepodarilo). Saldo je ekonomicky najmenej zaujímavý ukazovateľ, ale je veľmi dôležitý pre riadenie verejných financií, riadenie dlhu a vydávanie štátnych dlhopisov. 

Veľmi zjednodušene platí, že ak je deficit menší ako 3 percentá HDP, je to dobre. Ak je vyšší, tak je to zle. Ak ale chceme vedieť, ako sú na tom verejné financie skutočne, musíme sa pozrieť hlbšie.

 

Medzi ekonómami sa často používa termín štrukturálny deficit. Ide o odhad, aký by bol deficit verejných financií po očistení o ekonomický cyklus a jednorazové vplyvy.  

Štátny rozpočet totiž reaguje na stav ekonomiky: ak sa ekonomike nedarí, je deficit cielene vyšší, aby podporil ekonomiku. Deje sa to automaticky tým, že štát menej vyberá na daniach a viac vypláca na dávkach (napríklad v nezamestnanosti) alebo príjme dočasné výdavky, ako napríklad počas pandémie Covid-19, aby pomohol ekonomike.  

Keďže tieto deficity sú dočasné, ekonómovia sa snažia odhadnúť, ako by rozpočet vyzeral bez nich. Toto číslo je spomínaný štrukturálny deficit a oveľa viac hovorí o zdraví verejných financií.  

Slovensko má za cieľ dosiahnuť štrukturálny prebytok 0,5 % HDP v roku 2026. 

Štrukturálne saldo má byť teda výrazne vyššie ako bežné saldo rozpočtu: dôvod je ten, aby vláda mala vždy dostatočný voľný priestor v rozpočte na jednorazové výdavky. 

Saldo rozpočtu hovorí o aktuálnom stave a štrukturálne saldo o blízkej budúcnosti, ak sa však chceme pozrieť na dlhodobejší výhľad stavu verejných financií, potrebujeme ešte iný ukazovateľ.   

Najčastejšie sa používajú tri ukazovatele: ukazovateľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a dva ukazovatele Európskej komisie. Všetky hovoria, o koľko sa má zlepšiť štrukturálne saldo, aby sa neprekročila určitá úroveň dlhu na nejakom časovom horizonte.

Sú to najkomplikovanejšie a najmenej zrozumiteľné ukazovatele, ekonomicky ale najdôležitejšie, lebo hovoria nielen o tom, či máme zdravé verejné financie dnes, ale či budú zdravé aj v budúcnosti.

 

Aký veľký problém máme?

Veľmi veľký. Ak si pomôžeme ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti RRZ, vidíme zhoršovanie verejných financií od roku 2016, pričom tento trend sa prudko zrýchlil od roku 2019. 

Indikátor udržateľnosti (% HDP)

Zdroj: RRZ

Ukazovateľ RRZ hovorí o štrukturálnom deficite, teda o dlhodobých výdavkoch a príjmoch: dôchodkoch, mzdách doktorov a učiteľov, rôznych iných dávok, ale aj o výške daní a odvodov. 

V eurách sa rozprávame o tom, že štát potrebuje znížiť deficit o približne 7 miliárd trvalých výdavkov a príjmov. Pre porovnanie, celkové výdavky na starobné dôchodky, čo je najväčšia položka štátneho rozpočtu, sú približne 8,3 miliárd.

Potreba konsolidácie je veľmi veľká a preto je nepredstaviteľné, že by sa dotkla len vybraných. Konsolidácia sa bude musieť v nejakej miere dotknúť všetkých. 

 

Čo to pre nás znamená?

V prvom rade to, že na perinu, ktorou sa teraz prikrývame, nemáme. Nová vláda bude takmer určite musieť znížiť niektoré dávky, ktoré zaviedli posledné dve vlády. 

Veľa sa hovorí o zdanení mimoriadnych ziskov, to ale prinesie v najlepšom prípade pár stoviek miliónov eur, pričom v rozpočte chýbajú miliardy. Na stole je tak zvyšovanie DPH a pravdepodobne aj daní z príjmu. 

Nie je však jedno, aký prístup ku konsolidácii zvolí vláda: ako sme spomínali vyššie, deficity verejných financií stimulujú ekonomiku, škrty ju budú zákonite utlmovať. 

Ministerstva financií preto analyzovalo dôsledky rôznych scenárov konsolidácie: 

• Ak bude vláda konsolidovať hlavne cez vyššie dane z príjmu (červená čiara v grafoch nižšie), môže ekonomike ubrať až 6 % HDP, čo je približne 7 miliárd. To znamená, že celý vplyv konsolidácie pocítime my ľudia a o toľko budeme chudobnejší.
• Naopak, ak bude vláda konsolidovať „prorastovo“ (modrá čiara v grafoch nižšie), teda hlavne hľadať úspory na výdavkoch a cez zvyšovanie efektívnosti, nie cez zvyšovanie daní, môže byť vplyv na zamestnanosť len mierny a na HDP dokonca mierne pozitívny. Zo 7 miliardového škrtu ekonomika príde len o približne 2 miliardy a v dlhšom horizonte budeme dokonca bohatší. 

Vplyv konsolidácie na HDP 

Vplyv konsolidácie na zamestnanosť 

Zdroj: IFP 

 

A nenapraví sa to samo?

Vláda, samozrejme, konsolidovať nemusí hneď po nástupe, napriek tomu by bolo veľmi dobré, keby tak spravila. Ak sa pozrieme na to, ako slovenský dlh vnímajú finančné trhy, už dnes si Slovensko požičiava podobne draho ako Grécko. 

Včasné riešenie problému umožňuje rozložiť opatrenia v čase a konsolidovať rozumne. Inými slovami menej bolestivo pre ľudí. 

Ak však bude vláda čakať na reakciu trhov a tá príde, bude musieť konsolidovať rýchlo a podľa predstáv investorov, nie voličov. Potom sa môže stať, že euroval, ktorý kedysi vláda odmietala a kvôli ktorému padla, nám bude musieť pomôcť.

Naspäť