Ako sa pracuje Slovákom po 20 rokoch v EÚ? 

Autor: Andrej Martiška, ekonomický analytik | 09.05.2024 | 3 min. čítania

Okrem sviatku práce sme si prvý májový deň pripomenuli aj výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. A to už dvadsiate. Zlepšili sa odvtedy pracovné podmienky Slovákov? Koľko máme práce a koľko pláce? Pozrite si naše veľké porovnanie.

Outsider s 38-percentnou nezamestnanosťou mladých

Situácia na slovenskom trhu práce sa nám dnes nemusí zdať ideálna. Problémov a nedostatkov je stále dosť. Avšak pripomeňme si, aká bola situácia na začiatku milénia.

Slovensko patrilo pred vstupom do Európskej únie ku európskym krajinám s najhoršou situáciou na trhu práce. Dva roky pred vstupom do únie dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku takmer 19 percent. 

To bolo v tom čase druhé najvyššie číslo zo všetkých dovtedajších a budúcich členských krajín Európskej únie. Horšie na tom bolo už iba Poľsko. 

Priemer krajín EÚ (vrátane 10 vstupujúcich krajín) bol v tom čase tesne pod 10 percent. 

Vývoj miery nezamestnanosti, %

Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH

Ešte znepokojujúcejšie ako samotná takmer 20-percentná miera nezamestnanosti na Slovensku bola jej štruktúra. Nezamestnanosť mladých dosahovala dva roky pred vstupom do EÚ až 38 percent, čo bolo takisto druhé najvyššie číslo po Poľsku. 

V dlhodobej nezamestnanosti bolo Slovenska s 12 percentami dokonca „lídrom“. Žiadna z 27 vtedajších a budúcich členských krajín EÚ nemala tak vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných ako Slovensko.

Pre porovnanie, dlhodobá nezamestnanosť v susednom Rakúsku dosahovala v tom čase iba 1 percento a ani v Grécku či v Taliansku neprekračovala 6 percent. 

O nelichotivom stave slovenského trhu práce pred vstupom do EÚ svedčil aj ďalší ukazovateľ – miera zamestnanosti. Tá bola ešte aj na začiatku milénia podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.

A pokiaľ ide o náklady práce, tak tie dosahovali na Slovensku 2 roky pred vstupom do EÚ iba 20 percent európskeho priemeru, najmenej zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. 

Dnes majú hlavné slovo na trhu práce zamestnanci 

Po 20 rokoch členstva v EÚ je situácia na Slovensku výrazne lepšia:

• Miera nezamestnanosti dosiahla za rok 2023 už iba 5,8 percent a ďalej klesá. To je hodnota tesne pod priemerom EÚ a 3-násobne nižšie číslo, aké sme mali pred vstupom do EÚ.
  
  Ako môžeme vidieť na grafe vyššie, k najdramatickejšiemu poklesu nezamestnanosti došlo práve v prvých štyroch rokoch bezprostredne po vstupe do únie. 
• Výrazný pokles zaznamenala aj problematická dlhodobá nezamestnanosť. V tomto ukazovateli už dávno nepatríme na chvost EÚ, ale s hodnotou tesne pod 4 percentami patríme k priemeru EÚ.
  
  Problém s nedostatkom pracovných miest skôr nahradil problém s nedostatkom pracovnej sily, hoci to neplatí v každom regióne. 

• Miera zamestnanosti je u nás už nad priemerom Európskej únie a aj jej štruktúra sa za uplynulých 20 rokov priblížila vyspelejším ekonomikám únie.
  
  Rástol počet pracovníkov v službách a naopak klesal pomer ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a priemysle.
  
  Avšak v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie je u nás stále významne vyššia zamestnanosť v priemysle a v službách zatiaľ pracuje relatívne menej ľudí.

• Stále nemáme nemecké ani francúzske platy.
  
  Aj v tejto oblasti však došlo za 20 rokov členstva v EÚ k výraznému pokroku. 
  
  Celkové náklady práce na Slovensku (vrátane odvodov platených zamestnávateľom) už nedosahujú 20 percent priemeru EÚ, ale blížia sa k 60 percentám. 
  
  Po Českej republike sú druhé najvyššie z krajín Vyšehradskej štvorky.

Celková kompenzácia zamestnancov za odpracovanú hodinu, priemer EÚ=100

Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH

Vyhrňme si rukávy, čaká nás ešte veľa práce

Benefity členstva v Európskej únii sú tak jednoznačne viditeľné aj na trhu práce. 

Ekonomická a politická integrácia do štruktúr Európskej únie pomohla Slovensku:

• zvýšiť ekonomickú výkonnosť, 
• pritiahnuť investície a 
• vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré prispeli k ozdraveniu nášho trhu práce, redukcii vysokej nezamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov. 

 

Samozrejme, za tých 20 rokov členstva v EÚ sa nám nepodarilo vyriešiť všetky problémy a sú oblasti, kde sa k štandardu EÚ približujeme pomalšie, ako by bolo žiadúce. 

Jedným z hlavných pretrvávajúcich problémov slovenského trhu práce sú vysoké regionálne rozdiely. V tejto oblasti patríme naďalej medzi najhorších v EÚ.  

• Miera nezamestnanosti v mnohých okresoch Západného Slovenska je dnes porovnateľná s najlepšími krajinami EÚ a počet voľných pracovných miest vysoko presahuje počet uchádzačov o zamestnanie. Problémom je tak nedostatok pracovnej sily. 
• Na východe Slovenska a Gemeri sú však naďalej regióny s dvojcifernou nezamestnanosťou, ktorú navyše vo veľkej miere tvoria dlhodobo nezamestnaní a ich počet vysoko presahuje počet voľných pracovných miest.

Opäť však platí, že po „liek“ na tento problém nemusíme chodiť ďaleko: 

• investície do budovania infraštruktúry a vzdelávania môžeme financovať aj z eurofondov. 
• investície vytvárajúce nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou vieme lepšie pritiahnuť ako členská krajina EÚ. 

 

Na záver už len dodáme, že nič by nedodalo silnejší ekonomický impulz a nepodnietilo vytváranie nových pracovných miest v regiónoch na východe Slovenska tak, ako ukončenie bojov a postupná ekonomická integrácia Ukrajiny do Európskej únie.

Naspäť